Ako je to s príjmami zo zdrojov v zahraničí? Kde robia v súvislosti s daňovými priznaniami daňovníci najčastejšie chyby alebo s čím majú najčastejšie problém? 

Častým problémom, s ktorým sa na mňa obracajú daňovníci je správne zahrnutie príjmov zo zdrojov v zahraničí (celosvetové príjmy) do riadkov daňového priznania typu A. V oddiele V. (r. 36) DP je potrebné zrátať sumy príjmov zo závislej činnosti na území Slovenska s príjmami zo zdrojov v zahraničí a rovnako zrátať zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie zaplatené na Slovensku a zo zdrojov v zahraničí (r. 37, 37a a 37b). Príjmy zo zdrojov v zahraničí je potrebné prerátať priemerným kurzom NBS, pokiaľ v krajine týchto príjmov nie je používaná mena euro. Následne je potrebné na príjmy zo zdrojov v zahraničí použiť vhodnú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia. V IX. oddiele je potrebné uviesť špecifikáciu príjmov zo zdrojov v zahraničí.

V tejto súvislosti daňovníci mávajú problém, či majú použiť metódu „zápočtu dane“ alebo metódu „vyňatia príjmov“. Pri príjmoch podľa §5 zákona je možné uplatniť  metódu vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (§ 45 ods. 3 zákona). To znamená, že ak v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je určená metóda zápočtu dane, daňovník má možnosť zvoliť si metódu vyňatia príjmov, ak je táto metóda pre neho výhodnejšia (ale pripomínam, len za predpokladu, že príjmy boli v zahraničí zdanené). Pri príjmoch podľa §6 zákona musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Jednoduchý prehľad zmlúv a spôsobov ich zdanenia nájdete tu.

Vyňatie príjmov uvádza daňovník v riadkoch 48 a 49 daňového priznania. Pri metóde zápočtu dane vypĺňa daňovník riadky 51 až 55 daňového priznania. V riadku 48 uvádza vyňaté príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. Jednoducho povedané – v riadku 48 uvedie sumu: hrubá mzda v zahraničí mínus odvody v zahraničí. 

Netreba zabudnúť pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí vyplniť požadované údaje v IX. oddiele DP, kde daňovník uvádza kód štátu, príjmy a výdavky. V časti príjmy uvádza hrubé príjmy zo zdrojov v zahraničí. V časti výdavky uvádza preukázateľne zaplatené poistné a príspevky (odvody) z príjmov zo zdrojov v zahraničí.      

Daňovníci sa na mňa obracajú aj s otázkou, či je možné uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (r. 39), pokiaľ mali príjmy len zo zdrojov v zahraničí. Áno, túto NČZD si môžu uplatniť za splnenia podmienok uvedených v §11, ods. 2 zákona.

Častou otázkou je možnosť uplatnenia si daňového bonusu v DP na Slovensku v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí. Daňový bonus si takýto daňovník môže uplatniť a to, že mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí nemá žiaden vplyv na nevyplatenie daňového bonusu. Podstatné je, aby boli  zo strany daňovníka splnené všetky podmienky stanovené v §33 zákona.

Pri vypracovaní daňového priznania riešia niektorí daňovníci dilemu, či musia vrátiť daňový bonus ak mali daňový bonus vyplatený v niektorých mesiacoch roka, nakoľko v týchto mesiacoch spĺňali hranicu príjmov vo výške aspoň 240 eur ale ich ročný príjem nedosiahol požadovanú hranicu príjmov platnú pre rok 2018 v minimálnej výške 2.880 eur. V tomto prípade, v zmysle §33 ods. 7 zákona daňovník vyplatený daňový bonus za uvedené mesiace nevracia (nestráca na tento daňový bonus nárok)  aj napriek tomu, že daňovník nesplnil podmienku ročnej výšky príjmov.

Daňovníci často nevedia správne posúdiť, kedy má dôchodca nárok na nezdaniteľnú časť (NČZD) základu dane pri jednotlivých druhoch dôchodku a či má vplyv na NČZD vyplácanie vdovského/vdoveckého dôchodku alebo vyplatenie vianočného príspevku.

Platí, že poberateľ:

  1. starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku nemá nárok na NČZD ak je poberateľom dôchodku k 1.1.2018, resp. má nárok na NČZD vo výške rozdielu NČZD (3830,02) a sumou vyplateného dôchodku v roku 2018 ak je suma vyplateného dôchodku v roku nižšia ako NČZD.
  2. starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku má nárok na NČZD ak sa stal poberateľom dôchodku po 1.1.2018 (t. j. nebol poberateľom dôchodku 1.1.2018) a nebol mu priznaný dôchodok v roku 2018 spätne pred dátumom 1.1.2018.
  3. invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie NČZD v plnej výške.

Vdovský/vdovecký dôchodok sa do sumy dôchodku na výpočet NČZD neráta. Rovnako ako poberanie vianočného príspevku (štátna sociálna dávka), t. j. NČZD sa neznižuje o sumu vdovského/vdoveckého dôchodku a ani o sumu vianočného príspevku.

V súvislosti s možnosťou uplatnenia NČZD na manželku sa stretávam s otázkou, či daňovník má počítať do vlastného príjmu manželky príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby alebo invalidný dôchodok, starobný dôchodok, či vdovský dôchodok. V znení § 11 ods. 4 písm. b) zákona je uvedené, ktoré príjmy sa nezahŕňajú do vlastného príjmu manželky. Z toho vyplýva, že všetky ostatné príjmy, ktoré nie sú v tomto ustanovení uvedené sa do vlastného príjmu manželky započítavajú, t. j. aj príjem za aktivačnú činnosť, rovnako ako invalidný dôchodok, starobný dôchodok, či vdovský dôchodok treba pripočítať do vlastného príjmu manželky a o túto sumu znížiť NČZD manželky. Podmienkou uplatnenia NČZD na manželku ale je aby manželka spĺňala niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 písm. a) zákona.

Predpokladom na správne podanie daňového priznania je aspoň minimálna znalosť daňovej problematiky. Na správny výpočet dane má vplyv viacero faktorov, ktoré bežný daňovník nemusí poznať a ovládať ich vzájomné súvislosti. Uvediem napríklad situáciu pri  neopodstatnenom uplatnení NČZD daňovníka, ktorý k 1.1. daného roka nebol dôchodcom (na základe toho mohol mať nárok na NČZD), ale mu bol dôchodok priznaný spätne pred dátumom 1.1.. V tomto prípade daňovník stráca nárok na NČZD. Pri neoprávnenom uplatnení NČZD sa podstatne výrazne mení daňová povinnosť daňovníka.

Rovnako je to aj pri vypracovaní daňového priznania daňovníka, ktorý poberal príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde je potrebné správne určiť na základe potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa, ktorá suma je hrubá mzda, ktorá suma sú sociálne a zdravotné odvody, prípadne daň. Tieto potvrdenia má každá krajina iné. Niektoré štáty používajú tzv. superhrubú mzdu, v ktorej sú uvedené odvody spolu s hrubou mzdou a je potrebné správne vypočítať výšku odvodov zahrnutú v superhrubej mzde a tieto správne uviesť v DP v r. 37a a 37b daňového priznania.

 

Autor: Miroslav Gandžala

 

Predošlá téma “Komu sa oplatí podať DP”
Nasledujúca téma “?????”

Šikovné pomôcky pre vašu účtovnícku prácu …