Miestna kontrola pod lupou

Miestne zisťovanie patrí medzi najčastejšie a zároveň najmenej pochopené nástroje, ktoré správca dane využíva pri preverovaní skutočností dôležitých pre správne určenie dane. Hoci nejde o daňovú kontrolu v pravom slova zmysle, jeho výsledky môžu mať pre podnikateľa zásadné dôsledky – od uloženej pokuty až po začatie komplexnej daňovej kontroly. V praxi sa často stretávame s tým, že podnikatelia nevedia, čo presne môžu od miestneho zisťovania očakávať, aké majú povinnosti a aké práva. O miestnom zisťovaní pojednáva § 37 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ako prebieha miestne zisťovanie v praxi krok za krokom?

Miestne zisťovanie je rýchly a operatívny postup, ktorý správca dane využíva najmä vtedy, keď potrebuje preveriť skutočný stav vecí priamo na mieste. Samotný výkon miestneho zisťovania sa začína okamihom, keď zamestnanci správcu dane vstúpia do priestorov daňového subjektu alebo na miesta, kde dochádza k podnikateľskej činnosti. Kontrolóri prichádzajú do prevádzky alebo na miesto podnikania spravidla bez predchádzajúceho ohlásenia. Prvým obligatórnym úkonom je preukázanie sa služobným preukazom, čím správca dane legitimizuje svoje oprávnenie na výkon štátnej moci (Túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate). Na rozdiel od daňovej kontroly sa tu nevyžaduje doručenie písomného poverenia vopred; spravidla postačuje ústne oznámenie účelu miestneho zisťovania. Po tomto úvode nasleduje fáza zisťovania, počas ktorej kontrolóri vykonávajú ohliadku, preverujú evidenciu tržieb alebo fyzický stav zásob, účtovných dokladov.

Celý proces je zákonne zavŕšený vyhotovením zápisnice o miestnom zisťovaní. Tento dokument je kľúčovým procesným úkonom, pretože zachytáva skutkový stav zistený v danom čase a mieste, pričom slúži ako relevantný podklad pre akékoľvek ďalšie konania, či už sankčné alebo kontrolné. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam.

KLIKNITE – Tlačivá pracovných zmlúv, dohôd a iné personálne a mzdové tlačivá v zmysle Zákonníka práce

Podnikateľ má právo sa k obsahu vyjadriť a uviesť svoje námietky. Hoci podpis zápisnice môže podnikateľ odmietnuť, odmietnutie podpisu sa spravidla zaznamená vrátane uvedeného dôvodu, ktorý sa do dokumentu zaznamená. Zápisnica sa píše za prítomnosti subjektu (ide o dvojstranný procesný úkon), zatiaľ čo úradný záznam píše správca dane sám, ak subjekt nie je prítomný (jednostranný procesný úkon).

Musí byť podnikateľ o miestnom zisťovaní vopred informovaný?

Z hľadiska efektivity daňového dozoru je kľúčovým atribútom miestneho zisťovania prvok neohlásenosti. Podnikateľ sa o ňom vopred nedozvie, nakoľko správca dane potrebuje vidieť skutočný stav prevádzky, nie stav vopred pripravený na kontrolu. Zisťovanie sa preto vykonáva bez ohlásenia a môže prebehnúť kedykoľvek počas prevádzkových hodín, prípadne aj mimo nich, ak je podnikateľ prítomný. Neexistuje ani obmedzenie počtu takýchto zisťovaní – správca dane môže prísť kedykoľvek opakovane, aby overil pretrvávajúcu administratívnu a prevádzkovú disciplínu subjektu.

Tento prístup je plne v súlade s potrebou eliminovať riziko účelovej úpravy účtovných záznamov alebo fyzickej manipulácie s tovarom. Ak by bol podnikateľ o vizite informovaný v časovom predstihu, došlo by k zníženiu účelu zisťovania reálneho stavu pokladničnej hotovosti či aktuálnej prítomnosti osôb na pracovisku. Pre daňový subjekt to znamená nevyhnutnosť udržiavať administratívnu a prevádzkovú disciplínu v nepretržitom režime, nakoľko k overeniu zákonných povinností môže dôjsť kedykoľvek počas otváracích hodín alebo v čase faktického výkonu činnosti.

Čo všetko môže správca dane počas miestneho zisťovania kontrolovať?

Rozsah oprávnení správcu dane je pomerne široký a zahŕňa všetko, čo má súvis s daňovou povinnosťou. V praxi ide najmä o kontrolu evidencie tržieb, funkčnosti a správnosti eKasa zariadenia, porovnanie fyzickej hotovosti s elektronickou evidenciou a inventúru skladových zásob. Kontrolóri sa zameriavajú aj na pôvod tovaru, predloženie účtovných dokladov, zmlúv či faktúr. Kontrolóri majú právo vstupovať do všetkých prevádzkových priestorov, skladov, dopravných prostriedkov a k technickému vybaveniu, ktoré slúži na podnikanie. Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj v elektronickej podobe, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. Ich pozornosť sa sústreďuje nielen na listinné dokumenty a účtovné záznamy, ale v čoraz väčšej miere na digitálne stopy v informačných systémoch.

Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, alebo požiadať o ich predloženie v elektronickej podobe na dátové úložisko finančnej správy alebo iným dohodnutým spôsobom na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby.

Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis.

Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste pokladnicu eKasa podľa osobitného predpisu.

KLIKNITE – Pomôcka na sledovanie finančného príspevku na stravovanie zamestnancov

Aké sú povinnosti podnikateľa počas miestneho zisťovania?

Podnikateľský subjekt nie je v tomto procese len pasívnym pozorovateľom, ale zákon mu ukladá aktívnu povinnosť súčinnosti. Táto povinnosť zahŕňa povinnosť strpieť výkon miestneho zisťovania, sprístupniť všetky požadované priestory a poskytnúť potrebné technické zariadenia na preverenie digitálnych údajov. Podnikateľ je povinný umožniť správcovi dane vstup do prevádzky a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Tá zahŕňa sprístupnenie všetkých požadovaných priestorov, predloženie dokladov, umožnenie kontroly majetku a zásob a poskytnutie pravdivých informácií. Podnikateľ by mal tiež zabezpečiť prítomnosť osoby, ktorá je schopná so správcom dane kompetentne komunikovať. Ak podnikateľ súčinnosť neposkytne alebo úkon marí, správca dane môže uložiť poriadkovú pokutu, môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor, alebo pristúpiť k okamžitému začatiu daňovej kontroly. Okrem fyzického sprístupnenia je podnikateľ alebo jeho splnomocnený zástupca povinný podať pravdivé vysvetlenia kladeným otázkam, ktoré súvisia s predmetom zisťovania. Ignorovanie týchto povinností alebo vytváranie bariér pri výkone práce správcu dane je kvalifikované ako marenie výkonu správy daní, čo so sebou prináša citeľné procesné následky.

Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.

Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.

Má podnikateľ právo odmietnuť niektoré úkony alebo požiadavky?

Hoci je rozsah súčinnosti široký, podnikateľ môže odmietnuť tie požiadavky, ktoré nesúvisia s daňovou povinnosťou alebo by neprimerane zasahovali do jeho súkromia. Správca dane nemôže napríklad požadovať prístup k osobným veciam alebo častiam budovy, ktoré neslúžia na podnikanie. Podnikateľ má právo odmietnuť súčinnosť v momentoch, kedy by požiadavky správcu dane zasahovali do ústavou garantovaných práv nad rámec zákona. Ide predovšetkým o ochranu súkromných priestorov, ktoré neslúžia na podnikanie, aj keď sa nachádzajú v tej istej budove ako sídlo firmy. Podnikateľ má tiež právo nevypovedať, ak by tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Podnikateľ má taktiež právo na to, aby boli počas úkonu rešpektované jeho obchodné tajomstvá, pokiaľ ich odhalenie nie je nevyhnutné pre účely zistenia dane. Ak má pochybnosti o zákonnosti požiadavky, môže žiadať jej zapísanie do zápisnice alebo si vyžiadať konzultáciu s účtovníkom či právnikom.

KLIKNITE – Tlačivá pracovných zmlúv, dohôd a iné personálne a mzdové tlačivá v zmysle Zákonníka práce priamo do Pohody

Aké sankcie môžu nasledovať po zistení nedostatkov?

Sankcie sú odstupňované podľa závažnosti porušenia zákona. Môže ísť o pokuty za porušenie zákona o eKase, pokuty za porušenie zákona o dani z príjmov alebo zákona o účtovníctve alebo zákona o dani z pridanej hodnoty, či za neposkytnutie súčinnosti. Pri nepreukázateľnom pôvode tovaru môže správca dane tovar zadržať a v závažných alebo opakovaných prípadoch hrozí podniku až pozastavenie prevádzky v zákonom ustanovených prípadoch (napr. podľa osobitných predpisov). Miestne zisťovanie tak môže mať okamžité aj dlhodobé ekonomické následky.

Dáva sa pokuta priamo na mieste, alebo až následne v rozhodnutí?

Pokuta sa spravidla neukladá a neplatí priamo na mieste do rúk kontrolóra. Po vyhotovení zápisnice správca dane zistenia vyhodnotí a následne začne správne konanie, ktorého výsledkom je formálne rozhodnutie o pokute. Existujú situácie, najmä pri menej závažných deliktoch v oblasti eKasy, kedy môže byť uložená pokuta v blokovom konaní, ak podnikateľ uzná chybu a súhlasí so zaplatením. Štandardom však zostáva písomné rozhodnutie s lehotou na odvolanie. Výška pokút je v slovenskom právnom poriadku nastavená tak, aby mala represívny aj preventívny charakter. Okrem finančných postihov však podnikateľ čelí aj riziku zaradenia do zoznamov rizikových subjektov, čo môže mať negatívny vplyv na jeho rating a budúce vzťahy so štátnou správou.

Môže miestne zisťovanie viesť k začatiu daňovej kontroly?

Áno, a v praxi sa to stáva pomerne často. Miestne zisťovanie slúži správcovi dane ako rýchly spôsob na získanie prvotných informácií a posúdenie rizikovosti subjektu. Ak sa zistia závažné systémové nedostatky, ako sú podozrenia na krátenie tržieb, výrazné rozdiely v zásobách alebo fiktívne faktúry, kontrolóri môžu iniciovať začatie daňovej kontroly za celé zdaňovacie obdobie. Miestne zisťovanie často slúži ako krok k oveľa komplexnejšiemu a invazívnejšiemu procesu, ktorým je daňová kontrola. Ak zistenia z terénu naznačujú systémové zlyhania v účtovníctve, podozrenia z neoprávnených nadmerných odpočtov DPH alebo fiktívne deklarované obchody, správca dane využije zápisnicu ako relevantný dôkazný prostriedok na začatie kontroly za celé zdaňovacie obdobie. V takom prípade sa pôvodne krátky a operatívny úkon mení na dlhodobé preverovanie celej ekonomickej činnosti firmy, ktoré môže trvať až niekoľko mesiacov.

KLIKNITE - Pomôcka na vedenie DAŇOVEJ EVIDENCIE

KLIKNITE – Komplexná pomôcka na vedenie DAŇOVEJ EVIDENCIE v zmysle zákona o dani z príjmov

Aké chyby robia firmy najčastejšie?

Firmy často podceňujú povinnosť mať doklady okamžite k dispozícii a správne vedenie priebežnej účtovnej či skladovej evidencie. Problémom bývajú aj neinformovaní zamestnanci, ktorí nevedia správne reagovať na príchod kontrolórov, alebo zbytočná agresivita voči úradníkom. Za závažné pochybenie možno považovať podpis zápisnice bez dôkladného preštudovania jej obsahu, čím sa podnikateľ vzdáva možnosti včas korigovať nepresné formulácie, ktoré môžu mať neskôr zásadný právny dopad.

Aký môže byť výsledok miestneho zisťovania?

Miestne zisťovanie môže skončiť bez zistení, čo je pre podnikateľa ideálny scenár. V prípade drobných nedostatkov nasleduje výzva na nápravu, pri závažnejších nálezoch uloženie pokuty, alebo začatie daňovej kontroly. Zisťovanie tiež môže slúžiť ako doplnenie informácií v iných prebiehajúcich konaniach, napríklad pri preverovaní nadmerného odpočtu DPH u obchodných partnerov. Bez ohľadu na výsledok by malo byť pre firmu podnetom na audit vlastných interných procesov. V každom prípade je nevyhnutné brať tento nástroj správy daní s plnou vážnosťou a odbornou pripravenosťou.

KLIKNITE - Pomôcka na sledovanie obratu na povinného platcu DPH podľa novely zákona o DPH od 1.1.2025

KLIKNITE – Pomôcka na sledovanie neprešvihnutia termínu na povinnú registráciu za platiteľa DPH

Existujú možnosti obrany proti nezákonnému postupu správcu dane?

Hoci má správca dane pri miestnom zisťovaní široké právomoci, musí ich vykonávať v súlade so zásadou primeranosti a zákonnosti. Ak má podnikateľ pocit, že zamestnanci správcu dane prekračujú svoje kompetencie, správajú sa nevhodne alebo vyžadujú súčinnosť nad rámec zákona, má k dispozícii niekoľko nástrojov obrany. Daňový subjekt môže uviesť námietky priamo do zápisnice. Toto je najbezprostrednejší spôsob obrany. Daňový subjekt má právo vyjadriť sa ku každému zisteniu a postupu. Ak kontrolór odmietne zapísať vaše tvrdenie, uveďte to ako dôvod odmietnutia podpisu zápisnice. Ak podnikateľ považuje postup zamestnanca správcu dane za neprimeraný, neprofesionálny alebo nezákonný, môže podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Sťažnosť sa podáva na Finančné riaditeľstvo SR alebo na príslušný daňový úrad.