fbpx

Všeobecné informácie k daňovému priznaniu

  • Daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2020 na Slovensku a uviesť v ňom všetky svoje zdaniteľné príjmy (dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí – tzv. celosvetové príjmy) ak ich celková výška presiahla sumu 2 207,10 eur alebo ak v prípade podnikania vykázal daňovú stratu.
  • Daňovým rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia (§ 2 písm. d) zákona o dani z príjmov).
  • Daňový nerezident je fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia (§ 2 písm. e) zákona o dani z príjmov).
  • Daňovník môže oznámiť odklad podania daňového priznania v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí až do 30.9.2021

 

Ako je to s príjmami zo zdrojov v zahraničí? Kde robia v súvislosti s daňovými priznaniami daňovníci najčastejšie chyby alebo s čím majú najčastejšie problém? 

Riadky daňového priznania

Častým problémom, s ktorým sa na mňa obracajú daňovníci je správne zahrnutie príjmov zo zdrojov v zahraničí (celosvetové príjmy) do riadkov daňového priznania. V daňovom priznaní, pri súbehu príjmov zo Slovenska a príjmov zo zdrojov v zahraničí, treba tieto príjmy zrátať a rovnako je potrebné zrátať zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie zaplatené na Slovensku a zo zdrojov v zahraničí. Príjmy zo zdrojov v zahraničí (a zaplatené poistné v zahraničí) je potrebné prerátať priemerným kurzom NBS, pokiaľ v krajine týchto príjmov nie je používaná mena euro. Sumy je možné prerátať priemerným kurzom na mesačnej báze (pokiaľ sa príjmy v zahraničí dosahovali len určitú časť roka) alebo priemerným ročným kurzom. Následne je potrebné na príjmy zo zdrojov v zahraničí použiť vhodnú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia.

Vyňatie alebo zápočet

V tejto súvislosti daňovníci mávajú problém, či majú použiť metódu „zápočtu dane“ alebo metódu „vyňatia príjmov“. Pri príjmoch podľa §5 zákona (zamestnanie) je možné uplatniť  metódu vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (§ 45 ods. 3 zákona). To znamená, že ak v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je určená metóda zápočtu dane, daňovník má možnosť zvoliť si metódu vyňatia príjmov, ak je táto metóda pre neho výhodnejšia (ale pripomínam, len za predpokladu, že príjmy boli v zahraničí zdanené). Pri príjmoch podľa §6 zákona (živnosť) musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Jednoduchý prehľad zmlúv a spôsobov ich zdanenia nájdete tu.

  • Vyňatie príjmov uvádza daňovník v riadkoch 48 a 49 (DP typ A) a v riadkoch 97 a 98 (DP typ B).
  • Pri metóde zápočtu dane vypĺňa daňovník riadky 51 až 55 (DP typ A) a riadky 100 až 104 (DP typ B).

Pri metóde vyňatia príjmov: V riadku 48 (DP typ A) a v riadku 97 (DP typ B) uvádza vyňaté príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec (DP typ A) alebo živnostník (DP typ B) povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. Jednoducho povedané:

– v riadku 48 (DP typ A) uvedie základ dane, t. j. sumu: hrubá mzda (hrubý príjem) v zahraničí mínus odvody v zahraničí. (Riadok 49 je výpočtový riadok)

– v riadku 97 (DP typ B) uvedie základ dane, t. j. sumu: príjmy mínus výdavky v zahraničí mínus odvody v zahraničí. (Riadok 98 je výpočtový riadok)

UPOZORNENIE! – metódu vyňatia príjmov je možné použiť aj na príjmy zo závislej činnosti zo štátov, s ktorými Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale len vtedy, ak tieto príjmy boli v danom štáte preukázateľne zdanené, t. j. zjednodušene povedané ak je v danom štáte sadzba dane vyššia ako nula. Pokiaľ sa jedná o štát, kde sú príjmy zo závislej činnosti od dane oslobodené  (je nulová sadzba dane), musí tieto príjmy daňový rezident zdaniť na Slovensku.

Pri metóde zápočtu dane: V riadku 51 (DP typ A) a v riadku 100 (DP typ B) uvádza príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec (DP typ A) alebo živnostník (DP typ B) povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. Rovnako ako pri metóde vyňatia príjmov:

– v riadku 51 (DP typ A) uvedie základ dane, t. j. sumu: hrubá mzda (hrubý príjem) v zahraničí mínus odvody v zahraničí. V riadku 52 uvedie daň zaplatenú v zahraničí z príjmov v zahraničí, ktorú je možné uznať na zápočet dane. (Riadok 52 až riadok 55 je výpočtový riadok)

– v riadku 100 (DP typ B) uvedie základ dane, t. j. sumu: príjmy mínus výdavky v zahraničí mínus odvody v zahraničí. V riadku 101 uvedie daň zaplatenú v zahraničí z príjmov v zahraničí, ktorú je možné uznať na zápočet dane.(Riadok 102 až 104 je výpočtový riadok)

Netreba zabudnúť pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí vyplniť požadované údaje v IX. oddiele (DP typ A) a v oddiele XIII. (DP typ B), kde daňovník uvádza kód štátu, príjmy a výdavky.

  • Pri príjmoch podľa §5 zákona (DP typ A) v časti príjmy uvádza hrubé príjmy zo zdrojov v zahraničí. V časti výdavky uvádza preukázateľne zaplatené poistné a príspevky (odvody) z príjmov zo zdrojov v zahraničí.
  • Pri príjmoch podľa §6 zákona (DP typ B) v časti príjmy uvádza príjmy zo zdrojov v zahraničí, v časti výdavky uvádza výdavky prislúchajúce k týmto príjmom a v stĺpci “z toho výdavky” uvádza preukázateľne zaplatené poistné a príspevky (odvody) z príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Novinka v roku 2020 – opatrovateľky v Rakúsku

V roku 2019 platil pri príjmoch daňovníkov – daňových rezidentov SR (väčšinou opatrovateliek) v Rakúsku stav, že na príjmy dosahované na základe živnosti mohli v daňovom priznaní na Slovensku použiť metódu vyňatia príjmov. Dochádzalo k tomu, že v prípade príjmov v Rakúsku, ktoré boli nižšie ako 11 000 eur, nemali z dôvodu uplatňovania odpočítateľných položiek (podľa Rakúskej legislatívy) povinnosť podávať daňové priznanie v Rakúsku a zdaniť tam dosiahnutý príjem. Následne ak podávali daňové priznanie na území Slovenska z celosvetových príjmov a na tento príjem si v tuzemsku uplatnili metódu vyňatia príjmov, dochádzalo k nezdaneniu týchto príjmov (nezdanili sa v Rakúsku a nezdanili sa ani v tuzemsku).

V roku 2020 došlo k tomu, že na príjmy zo zdrojov v zahraničí (Rakúsku) sa použije metóda zápočtu dane a môžu nastať tieto situácie:

– príjem v Rakúsku na základe živnosti bol nižší ako 11 000 eur. Daňovník nemal povinnosť podať daňové priznanie v Rakúsku z dôvodu príjmu do 11 000 eur. Príjem nebol v Rakúsku zdanený. Podaním daňového priznania na Slovensku daňovník tento príjem zdaní.

– príjem v Rakúsku na základe živnosti bol vyšší ako 11 000 eur. Daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie v Rakúsku z dôvodu príjmu nad 11 000 eur. Príjem bol v Rakúsku zdanený. V daňovom priznaní na Slovensku použije metódu zápočtu dane a teda si zaplatenú daň (ktorú v Rakúsku odviedol) započíta v daňovom priznaní na Slovensku (uvedie v r. 101 DP typ B).

Nezdaniteľná časť na daňovníka a príjmy zo zdrojov v zahraničí

Daňovníci sa na mňa obracajú aj s otázkou, či je možné uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na riadku 39 (typ A DP) alebo riadku 73 (typ B), pokiaľ mali príjmy len zo zdrojov v zahraničí. Áno, túto NČZD si môžu uplatniť za splnenia podmienok uvedených v §11, ods. 2 zákona. Majú nárok aj na NČZD na manželku.

“Anomália” v DP?
Štruktúra daňového priznania je vytvorená tak, že pri súbehu príjmov podľa §5 (zamestnanie) a podľa §6 (živnosť) pri odpočte nezdaniteľných častí základu dane, nedochádza k rozlíšeniu zdroja týchto príjmov. Platí, že odpočet nezdaniteľných častí základu dane sa urobí najprv z príjmov (ZD) zo závislej činnosti (§5) a následne z príjmov (ZD) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§6) ALE …
… ak ste mali príjmy zo zdrojov v zahraničí a aj príjmy zo Slovenska, dôjde v DP k odpočtu NČZD z úhrnu týchto príjmov. Aj napriek tomu, že v ďalších krokoch na príjmy zo zdrojov v zahraničí použijete metódu vyňatia alebo zápočtu, nemusí vám zostať nezdaniteľná časť základu dane na uplatnenie na tuzemské príjmy.  Jednoducho povedané, tlačivo DP “minie” nezdaniteľnú časť základu dane aj na príjmy, ktoré boli vyňaté alebo na ktoré sa použila metóda zápočtu dane, t.j. zvyšnú časť nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú “zhltli” príjmy zo zdrojov v zahraničí už nemôžete použiť na tuzemské príjmy.
.

Daňový bonus a príjmy zo zdrojov v zahraničí

Častou otázkou je možnosť uplatnenia si daňového bonusu v DP na Slovensku v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí. Daňový bonus si takýto daňovník môže uplatniť a to, že mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí nemá žiaden vplyv na nevyplatenie daňového bonusu. Podstatné je, aby boli  zo strany daňovníka splnené všetky podmienky stanovené v §33 zákona (predovšetkým .požadovaná výška príjmu na získanie daňového bonusu).

Pri vypracovaní daňového priznania riešia niektorí daňovníci dilemu, či musia vrátiť daňový bonus ak mali daňový bonus vyplatený v niektorých mesiacoch roka, nakoľko v týchto mesiacoch spĺňali hranicu príjmov vo výške aspoň 290 eur ale ich ročný príjem nedosiahol požadovanú hranicu príjmov platnú pre rok 2020 v minimálnej výške 3.480 eur. V tomto prípade, v zmysle §33 ods. 7 zákona daňovník vyplatený daňový bonus za uvedené mesiace nevracia (nestráca na tento daňový bonus nárok)  aj napriek tomu, že daňovník nesplnil podmienku ročnej výšky príjmov.

Dôchodca a nezdaniteľná časť základu dane

Daňovníci často nevedia správne posúdiť, kedy má dôchodca nárok na nezdaniteľnú časť (NČZD) základu dane pri jednotlivých druhoch dôchodku a či má vplyv na NČZD vyplácanie vdovského/vdoveckého dôchodku alebo vyplatenie vianočného príspevku.

Platí, že poberateľ:

  1. starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku nemá nárok na NČZD ak je poberateľom dôchodku k 1.1.2020, resp. má nárok na NČZD vo výške rozdielu NČZD (4 414,20) a sumou vyplateného dôchodku v roku 2020 ak je suma vyplateného dôchodku v roku nižšia ako NČZD.
  2. starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku má nárok na NČZD ak sa stal poberateľom dôchodku po 1.1.2020 (t. j. nebol poberateľom dôchodku 1.1.2020) a nebol mu priznaný dôchodok v roku 2020 spätne pred dátumom 1.1.2020.
  3. invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie NČZD v plnej výške.

Vdovský/vdovecký dôchodok sa do sumy dôchodku na výpočet NČZD neráta. Rovnako ako poberanie vianočného príspevku (štátna sociálna dávka), t. j. NČZD sa neznižuje o sumu vdovského/vdoveckého dôchodku a ani o sumu vianočného príspevku.

V súvislosti s možnosťou uplatnenia NČZD na manželku sa stretávam s otázkou, či daňovník má počítať do vlastného príjmu manželky príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby alebo invalidný dôchodok, starobný dôchodok, či vdovský dôchodok. V znení § 11 ods. 4 písm. b) zákona je uvedené, ktoré príjmy sa nezahŕňajú do vlastného príjmu manželky. Z toho vyplýva, že všetky ostatné príjmy, ktoré nie sú v tomto ustanovení uvedené sa do vlastného príjmu manželky započítavajú, t. j. aj príjem za aktivačnú činnosť, rovnako ako invalidný dôchodok, starobný dôchodok, či vdovský dôchodok treba pripočítať do vlastného príjmu manželky a o túto sumu znížiť NČZD manželky. Podmienkou uplatnenia NČZD na manželku ale je aby manželka spĺňala niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 písm. a) zákona.

Predpokladom na správne podanie daňového priznania je aspoň minimálna znalosť daňovej problematiky. Na správny výpočet dane má vplyv viacero faktorov, ktoré bežný daňovník nemusí poznať a ovládať ich vzájomné súvislosti. Uvediem napríklad situáciu pri  neopodstatnenom uplatnení NČZD daňovníka, ktorý k 1.1. daného roka nebol dôchodcom (na základe toho mohol mať nárok na NČZD), ale mu bol dôchodok priznaný spätne pred dátumom 1.1.. V tomto prípade daňovník stráca nárok na NČZD. Pri neoprávnenom uplatnení NČZD sa podstatne výrazne mení daňová povinnosť daňovníka.

Paušálne výdavky a príjmy zo zahraničia

V prípade ak daňovník spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch zo zahraničia uplatniť výdavky percentom z príjmov (tzv. “paušál”) podľa §6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Vyznáte sa v potvrdení zo zahraničia?

Rovnako je to aj pri vypracovaní daňového priznania daňovníka, ktorý poberal príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde je potrebné správne určiť na základe potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa, ktorá suma je hrubá mzda, ktorá suma sú sociálne a zdravotné odvody, prípadne daň. Tieto potvrdenia má každá krajina iné. Niektoré štáty používajú tzv. superhrubú mzdu, v ktorej sú uvedené odvody spolu s hrubou mzdou a je potrebné správne vypočítať výšku odvodov zahrnutú v superhrubej mzde a tieto správne uviesť v DP v r. 37a a 37b daňového priznania (typ A).

Autor: Miroslav Gandžala

Vzor vyplneného daňového priznania

DP FO typ A

Vzor vyplneného daňového priznania

DP FO typ B

Autor: Miroslav Gandžala

 

Predošlá téma “Komu sa oplatí podať DP”
Nasledujúca téma “?????”

Užitočné pomôcky pre vašu účtovnícku prácu