Ukončenie a prerušenie podnikania. Viete aké máte povinnosti?

Koho a kedy treba kontaktovať?

JKM – Odbor živnostenského podnikania

V prvom rade zrušenie alebo prerušenie živnosti živnostník oznamuje osobne na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania (na JKM – jednotnom kontaktnom mieste), alebo môže oznámenie o zrušení resp. prerušení živnosti riešiť aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ má elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup. Na oznámenie zrušenia živnosti použije formulár „Oznámenie o ukončení podnikania“. Veľmi dôležité je, aby ste si skontrolovali vo formulári dátum ukončenia, či prerušenia živnosti. Pokiaľ dátum neuvediete, živnosť zanikne (bude prerušená) nasledujúci deň po doručení.

Daňový úrad

JKM oznámi daňovému úradu, že živnostník živnosť zrušil ale aj tak musí živnostník do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj registráciu na DPH (pokiaľ bol registrovaný ako platca DPH). Z dôvodu povinnej elektronickej komunikácie má podnikateľ povinnosť podať žiadosť elektronicky a to po prihlásení do osobnej internetovej zóny – časť Katalógy – Katalóg formulárov, kde v časti Register vyberie formulár Registrácia na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia – Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie (formulár REGDPv20).“

Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii. U registrácie DIČ (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 do dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní. Rozhodnutia o zrušení registrácie (daň z príjmu a prípadne aj DPH) pošle podnikateľovi daňový úrad poštou.

Zdravotná poisťovňa

Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto na základe informácie od živnostníka, ktorú uviedol v oznámení o ukončení podnikania, ktoré živnostník predložil na JKM. Fyzická osoba po ukončení živnosti už nemusí platiť odvody na zdravotné poistenie, nakoľko prestáva byť SZČO ako platiteľ poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Po ukončení živnosti sa fyzická osoba stáva buď nezamestnaným (poistné za FO platí štát), alebo sa stáva zamestnancom (poistné odvádza zamestnávateľ), prípadne sa stane samoplatiteľom.

Sociálna poisťovňa

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov živnostníkovi ako SZČO zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva SZČO platiť sociálne odvody. Na základe zákona o sociálnom poistení nevyplýva fyzickej osobe po zrušení živnosti povinnosť toto oznamovať Sociálnej poisťovni.

Ako účtovať pri ukončení živnosti, respektíve, ako si musíte uzatvoriť účtovníctvo?

V zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve živnostník, ktorý účtoval v jednoduchom účtovníctve uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a k rovnakému dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch). Zároveň ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka (ku dňu skončenia podnikania) musí živnostník vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a to pred uzavretím účtovných kníh. Rozdiely zistené pri inventarizácii zaúčtuje.

Následne živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) zákona 595/2003 Z. z. upraviť základ dane, v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania nasledovne:

– zvýši o cenu nespotrebovaných zásob (stav zistený na základe vykonanej inventarizácie),

– zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d), a e) zákona o dani z príjmov,

– zvýši alebo zníži o zostatky opravných položiek k nadobudnutému majetku,

– zvýši o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov,

– zníži o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov,

– zníži o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.

Takto dôjde k tomu, že inkaso (príjem) pohľadávok a úhrada záväzkov po dni skončení podnikania už nebudú mať vplyv na základ dane z príjmov, nakoľko tieto príjmy a výdavky boli zahrnuté (vysporiadané) v základe dane z príjmov už pri uzatváraní účtovníctva.

Ak bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty (Zákon č. 222/2004 Z. z.) má pri skončení podnikania povinnosti zo zákona o DPH a teda musí správcu dane požiadať o zrušenie registrácie pre DPH, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom. Teda od dátumu, ktorý mu oznámi daňový úrad. Daňový úrad mu zároveň rozhodnutím určí posledné zdaňovacie obdobie. Živnostník je potom povinný odviesť DPH z majetku, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou si uplatnil odpočítanie dane na vstupe.

Daň pri odpisovanom majetku sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku. V prípade zásob platiteľ dane odvedie daň z obstarávacej ceny zásob.

A čo pozastavenie živnosti? Oplatí sa?

Podnikateľ môže svoju živnosť pozastaviť kedykoľvek a to bez udania dôvodu. Štandardne je možné živnosť pozastaviť na dobu minimálne 6 mesiacov. Túto dobu môže následne predlžovať a to maximálne do 3 rokov.

Zákonom 73 zo dňa 7. apríla 2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 sa do Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní  dopĺňa § 80af – Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 a to nasledovne: „Pri pozastavení prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 a 5 počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka podľa § 57 ods. 6, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.“. Z toho vyplýva, že živnosť môže byť pozastavená aj na dobu kratšiu ako 6 mesiacov a nie je stanovená minimálna doba pozastavenia živnosti. To znamená, že živnosť môže byť pozastavená aj na niekoľko dní, či týždňov. Jedná sa o dočasné opatrenie v čase korona-krízy,

Výhodou pozastavenia živnosti je, že podnikateľ počas doby, kedy má živnosť pozastavenú neplatí odvody na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie z podnikania. Je ale dôležité si uvedomiť, že po prerušení živnosti musí občan mať povinné zdravotné poistenie a to riešené buď dobrovoľným platením zdravotných odvodov alebo ak sa zamestná, platí za neho odvody zamestnávateľ, v prípade, že sa občan zaregistruje na úrade práce, bude za neho platiť odvody na zdravotné poistenie štát.

Prerušenie živnosti sa oplatí tým podnikateľom, ktorí vykonávajú sezónne práce (práca v lese, v poľnohospodárstve alebo počas zimných mesiacov – napríklad v službách spojených so zimnými športami a pod.). Živnosť je možné pozastaviť na dobu maximálne 3 roky. Chcem upozorniť na to, že po uplynutí doby pozastavenia živnosti dochádza k obnoveniu živnosti automaticky a z toho vyplýva aj vznik odvodových povinností odo dňa obnovenia živnosti. Podnikatelia si to často neuvedomujú a až časom zistia, že mali platiť preddavky na zdravotné poistenie zo živnosti.

Na základe opatrení v čase koronakrízy, kedy je možné živnosť prerušiť aj na kratšiu dobu ako na šesť mesiacov je takéto prerušenie vhodné na preklenutie súčasného nepriaznivého stavu (uzatvorená prevádzka, extrémny pokles tržieb, nemožnosť naplno podnikať). Ako som spomínal, výhodou je, že počas prerušenia podnikania nie je povinnosť platiť sociálne odvody a preddavky na zdravotné poistenie. Ale netreba zabudnúť na to, že preddavky na zdravotné poistenie je potrebné platiť ako samoplatiteľ (pokiaľ tento občan nie je zdravotne poistený z iného zdroja). Je síce pravda, že vláda pripravila aj iné opatrenia pre podnikateľov – napríklad možnosť odkladu platenia preddavkov na zdravotné poistenie a  odpustenie odvodov (len na sociálne poistenie za splnenia určitých prísnych podmienok). V prípade výpadku príjmov je pre podnikateľov určite výhodnejšie nepriaznivú situáciu preklenúť pozastavením živnosti, nakoľko ak by živnosť nepozastavili, nevyhnú sa zaplateniu odvodov (aj keď neskôr) v plnej výške.

• Zrušenie živnosti: kedykoľvek, možnosť znovu-založenia kedykoľvek (nie je určený čas medzi zrušením a opätovným založením živnosti)
• Prerušenie (pozastavenie) živnosti – štandardná situácia: minimálne na 6 mesiacov, maximálne 3 roky
• Prerušenie (pozastavenie) živnosti – v čase korona-krízy: minimálna doba nie je obmedzená, maximálne 3 roky

Pri prerušení a aj pri zrušení a opätovnom obnovení (založení) živnosti podnikateľovi zostáva pôvodné IČO aj DIČ ale pri zrušení živnosti a jej novom založení treba rátať s tým, že podnikateľ bude musieť znova urobiť všetky potrebné registrácie a splniť všetky oznamovacie povinnosti ako ich robil pri prvom založení živnosti (hygiena, súhlasy ďalších dotknutých organizácií, registrácia na platcu DPH a pod.).

Viacerých podnikateľov doposiaľ odrádzalo, že by mali podnikanie prerušiť na šesť mesiacov (táto doba sa im zdala neprimerane dlhá) a preto veľa z nich privítalo flexibilnú zmenu, kedy je možné podnikanie prerušiť aj na jeden, či dva mesiace. Myslím si, že táto možnosť by mala byť zachovaná aj po odznení výnimočnej situácie, v ktorej sa momentálne nachádzame.

Pri pozastavení živnosti má podnikateľ rovnaké oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a voči daňovému úradu ako pri ukončení podnikania.

Z daňového hľadiska aj pri pozastavení živnosti platí, že ak živnostník neobnoví činnosť do lehoty na podanie daňového priznania, má povinnosť základ dane upraviť v súlade s § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

V súvislosti s DPH platí, že počas prerušenia činnosti má živnostník stále postavenie platiteľa DPH, preto aj počas tohto obdobia podáva daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.

Ako je to s podávaní daňového priznania pri ukončení alebo prerušení živnosti? Má ho živnostník podať hneď, alebo počkať na najbližší termín podávania daňového priznania?

Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia, či prerušenia živnosti ale daňové priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil (prerušil) živnostník podnikanie a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia, teda od skončenia kalendárneho roka 2019 (do 31. marca 2020), pokiaľ finančnej správe neoznámite odklad podania daňového priznania do 30.6.2020, resp. do 30.9.2020 pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí.

Často dochádza k situácii, že podnikateľovi príde, po ukončení podnikania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom je nedoplatok. V tomto prípade má podnikateľ možnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil alebo prerušil podnikanie. Týmto si zníži svoju daňovú povinnosť za účtovné obdobie, počas ktorého podnikal. Tento postup je legálny a nie je sankcionovaný zo strany finančnej správy. Dôvod podania dodatočného daňového priznania odporúčam uviesť v časti „Osobitné záznamy“.

Otázka 1: SZČO ukončila živnosť v priebehu roka 2019 (30.10.2019). Má povinnosť komunikovať elektronicky aj po ukončení živnosti t.j. po 1.11.2019?

Nie, nemá, nakoľko po ukončení živnosti už nebude podnikateľom a teda povinnosť komunikovať elektronicky na takúto osobu sa už nevzťahuje.

Otázka 2: SZČO prerušila živnosť v priebehu roka 2019 (30.10.2019). Má povinnosť komunikovať elektronicky pri podávaní DP FO za rok 2019?

Áno, má povinnosť podávať DP elektronicky, nakoľko pri prerušení živnosti je stále považovaná za podnikateľa a teda povinnosť komunikovať elektronicky na takúto osobu sa vzťahuje aj naďalej.

Aké sú najčastejšie chyby živnostníkov pri ukončením živnosti?

Často sa stáva, že podnikatelia, ktorí používali motorové vozidlo v súvislosti s podnikaním opomenú podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za časť zdaňovacieho obdobia, kedy bolo motorové vozidlo používané v súvislosti s podnikaním a tiež sa stáva, že zabudnú zaplatiť daň do stanoveného termínu.

POZOR na ustanovenie § 9, ods. 6 Zákona o dani z motorových vozidiel: “Ak daňovník ukončil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia”.

Aké sú výšky poplatkov na JKM v súvislosti s ukončením alebo prerušením  podnikania?

Poplatok je 4 eurá za oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Pri elektronickom podávaní sú to 2 eurá.

Autor: © Miroslav Gandžala. Informácie v článku boli uverejnené v Hospodárskych novinách 18. a 19. mája 2020.

Ďalšie články v blogu

Tlačové zostavy do programu Pohoda

Evidencia účtovníka

Registračná karta zamestnanca