Čo podnikateľov trápi viac? Korona alebo byrokracia?
Štát postupne prijímal viaceré opatrenia pre podporu zamestnávateľov, aktuálne sú myslím 4 typy príspevkov. Viacerí podnikatelia i účtovníci na fórach avizujú, že sa do nich nevedia správne zaradiť a o akú pomoc vlastne majú žiadať. Čo im z vášho pohľadu najviac pri danej pomoci chýbalo a s čím sa museli vysporiadať?
Podľa môjho názoru boli opatrenia spúšťané veľmi narýchlo a sú určite robené „za pochodu“, nakoľko pri postupnom zavádzaní jednotlivých opatrení boli a sú stále tieto opatrenia pre podnikateľov nejasné a nedostatočne vysvetlené. Podnikatelia aj teraz, po spustení tretieho a štvrtého opatrenia nevedia, ktoré opatrenie v ktorej situácii majú použiť. Podľa môjho názoru mala byť možnosť výberu konkrétneho opatrenia riešená formou jednoduchého dotazníka, kde by po „odškrtaní“ jednotlivých možností (otázok) dostal podnikateľ jasnú odpoveď, ktoré opatrenie sa ho týka a ktoré opatrenie má použiť. Rovnako by pomohlo, keby u každého opatrenia boli uvedené jasné a konkrétne príklady z praxe.
Žiadateľom o príspevok nie je napríklad jasné, či môžu za jeden mesiac porovnávať tržby jedným spôsobom a za ďalší mesiac iným spôsobom – nakoľko po zverejnení opatrenia číslo 3 pribudla okrem možnosti opatrenia číslo 1 ďalšia možnosť žiadať o príspevok na zamestnanca. Nevedia posúdiť rozdiel medzi príspevkom podľa opatrenia číslo 1 a podľa opatrenia číslo 3. Nie je im jasné ani to, či môžu v mesiaci apríl použiť iné opatrenie, ako použili v mesiaci marec (v marci opatrenie 1 a v apríli opatrenie 3). Aktuálnou otázkou, po zverejnení opatrenia číslo 3, je napríklad aj to, o ktorý príspevok bude podnikateľ žiadať za mesiac apríl ak do 21.4.2020 bola prevádzka povinne zatvorená a od 22.4.2020 je prevádzka otvorená a má nízke tržby. Bude nárok iba na príspevok 1 alebo aj na príspevok podľa opatrenia 3? A ako má tento podnikateľ postupovať, ak v mesiaci marec využil príspevok podľa opatrenia číslo 1?
Nie je stanovená jednoznačná terminológia a preto je veľa nejasností pri posudzovaní pojmu „tržba“, ktorú je potrebné posudzovať a uvádzať v žiadosti o príspevok, alebo pri pojme tzv. „odvodové prázdniny“.
Skúsenosti podnikateľov sú také, že im nedokážu na otázky jednoznačne odpovedať ani na hotline linke, ktorá bola za týmto účelom vytvorená. Dostávajú protichodné odpovede alebo odpovede, o ktorých sami pracovníci tejto linky nie sú presvedčení, že sú správne. Mám konkrétnu skúsenosť, že pracovníčka tejto linky nevedela odpovedať ani na otázku, či môže živnostník zároveň požiadať o pomoc podľa opatrenia číslo 1 (na svojich zamestnancov) a aj na seba podľa opatrenia číslo 2 z dôvodu povinného zatvorenia prevádzky, alebo aké IČZ má použiť pri opatrení 1 a aké pri opatrení 2. O zložitejších otázkach, napríklad ohľadom opatrenia číslo 3, ktoré sa delí na 3a a 3b ani nehovorím.
Úplne TOP problémom, s ktorým sa žiadatelia o pomoc stretávajú je posúdenie, či je alebo nie je ich podnik v ťažkostiach. Z tohto dôvodu sa veľa podnikateľov ani nepúšťa do žiadosti o podporu, nakoľko sa obávajú, že budú stíhaní za subvenčný podvod, ak nesprávne pochopia podmienky získania príspevku a v prípade kontroly by im hrozil tento problém.
Dňa 21.4.2019 Európska komisia schválila Slovenskej republike schému štátnej pomoci, kde schválila aj podmienky štátnej pomoci a z pôvodných podmienok pre zamestnávateľov vypadla podmienka nebyť podnikom v ťažkostiach. To znamená, že v prípade žiadostí o príspevok ako zamestnávateľ nie je potrebné skúmať podmienku či je podnikom v ťažkostiach. Týka sa to aj SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi a ktorí si uplatňujú príspevok na svojich zamestnancov.
Pokiaľ SZČO žiada o podporu na seba podľa opatrenia 2, posúdenie podmienky podniku v ťažkostiach zostáva. Fyzická osoba (SZČO), ktorá si uplatňuje príspevok podľa opatrenia číslo. 2, ak nevykázala za rok 2019 stratu, nie je posudzovaná ako podnik v ťažkostiach, t. j. podnikom v ťažkostiach je vtedy, ak v roku 2019 vykázala stratu (aj z daňového priznania za rok 2019, ktoré doposiaľ podané nebolo z dôvodu odkladu podania daňového priznania).
Poznáte všetky povinnosti pri vzniku a ukončení pracovného pomeru?
Úrady práce priznali, že napríklad z viac ako 22-tisíc prijatých žiadostí bola polovica vrátená žiadateľom na doplnenie. Stretli ste sa aj vy s takýmito prípadmi a čo za tým bolo? Prečo sa žiadosti najčastejšie vracali a vidíte najväčšie problémy v praxi? Skúste nám to objasniť.
Áno, stretol som sa s prípadmi, že klientovi dokonca 3 x vrátili žiadosť podľa opatrenia 2, kde pracovníčka úradu práce vrátila túto žiadosť z dôvodu absolútne triviálnych vecí. Najprv vrátila žiadosť z dôvodu, že nebola spokojná s „presnou“ formuláciou textu v časti, kde sa uvádzajú údaje o registri („Zapísaný v registri…“, „vedenom v…“ a „pod číslom…“). Nechápem, z akého dôvodu je potrebné tieto údaje v žiadosti vypĺňať a aký vplyv majú na oprávnenosť získania príspevku a prípadnú výšku podpory a zvlášť vtedy, ak si to vie úrad práce na základe IČO zistiť v príslušnom registri. Podľa môjho názoru sa v žiadosti vypĺňa zbytočne veľa údajov, ktoré nie sú potrebné. Druhýkrát pracovníčka žiadala do žiadosti doplniť údaj o IČZ (identifikačné číslo pridelené Sociálnou poisťovňou) u tohto podnikateľa, ktorý vznikol 2.1.2020. Údaj o tom, že tento podnikateľ vznikol 2.1.2020 mala úradníčka úradu práce v žiadosti o 4 riadky nižšie, takže mohla jednoducho zistiť, že podnikateľ nemá pridelené IČZ, nakoľko mu ešte nevznikla povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie. No a čerešničkou na torte bolo, keď požadovala od klienta prepísať IBAN číslo účtu tak, aby bolo delené po štyroch znakoch. Ak sa takto postupuje pri každej žiadosti, vôbec ma neprekvapuje, že polovicu žiadostí vrátili na prepracovanie. Bohužiaľ aj v takejto kritickej dobe, akú teraz máme, sa nedokážeme zbaviť byrokracie.
Pomôcka na evidenciu vašich účtovných povinností
Ešte stále nie je doriešené, či štandardne príspevky od štátu budú musieť firmy či podnikatelia dodatočne zdaňovať, nebol k tomu jednotný metodický pokyn. Je tam takýchto otázok ešte viacero a s čím sa musia účtovníci vysporiadať? Čo podľa vás treba prioritne doriešiť?
Áno, vôbec nie je zatiaľ jasné, akým spôsobom sa budú jednotlivé príspevky zdaňovať, ako sa budú riešiť príspevky na zamestnancov, na SZČO pri zatvorených prevádzkach alebo pri poklese tržieb. Klienti sa pýtajú, či im príspevok, ktorý získajú pri poklese tržieb bude vstupovať do príjmov ako tržba alebo či sa bude účtovať ako dotácia z úradu práce. Zároveň nie je jasné či sa tento príspevok bude počítať do tržieb pri výpočte poklesu tržieb za mesiac apríl. Platcovia DPH nevedia, či budú musieť riešiť tento príjem koeficientom. Potencionálni platcovia DPH nevedia posúdiť či sa bude tento príspevok započítavať aj do obratu k povinnej registrácii na DPH. A ako to bude so zahrnutím príspevku do obratu v súvislosti s obratom na posúdenie výšky 15% daňovej sadzby dani z príjmov za rok 2020. Myslím, že nás čaká ešte veľa neistoty a nezodpovedaných otázok v tejto oblasti. Dúfam, že zodpovedné úrady pripravia jasné a zrozumiteľné metodické pokyny, ktoré túto situáciu budú riešiť.
Vediete daňovú evidenciu? Toto vám pomôže
Istým nedostatkom pri príspevkoch štátu zrejme boli neustále sa meniace a nejasné podmienky pri poskytovaní príspevkov na udržanie zamestnanosti. Vláda sa zaviazala v programovom vyhlásení zjednodušovať byrokraciu brzdiacu podnikanie a prijímať zmeny, ktoré firmám zjednodušujú život. Nie je tak trochu paradox, že pri prvých opatreniach pre firmy sa v nich mnohí nevyznajú? Čo by sa malo robiť v tomto prípade lepšie ako predtým, aby sa podobným situáciám predchádzalo?
Je pochopiteľné a trochu aj ospravedlniteľné, že v tejto výnimočnej situácii nie je možné efektívne a rýchlo riešiť odburávanie byrokracie, ktorá sa tu „nahromadila“ za posledné roky, takým spôsobom a v takom rozsahu, ako sa nová vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Vláda v súčasnej dobe musí riešiť záležitosti, ktoré sú akútne a prvoradé. Musí riešiť to, aby firmy neskrachovali a aby podnikatelia nerušili pracovné miesta. Ako som uviedol, tieto prvé opatrenia bolo treba riešiť rýchlo a preto sa stalo, že sú komplikované a zbytočne byrokraticky náročné. Môj názor je taký, že sa to dalo urobiť aj jednoduchšie. Ale pevne verím tomu, keď táto kríza pominie, bude postupne a dúfam dosť rýchlo dochádzať k rušeniu zbytočných byrokratických povinností a nezmyslov. Na to obdobie sa teším.
Rozhovor pre týždenník Trend. Autor článku: Miroslav Gandžala
NAJNOVŠIE KOMENTÁRE