Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy (ošetrenie a vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka)

Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na ošetrenie a vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia.

Zamestnanec nastúpil do nového zamestnania 1.9.2018. 15.10.2018 chce využiť pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotného zariadenia. Koľko dní mu môže nový zamestnávateľ poskytnúť? Celú časť? Alebo alikvotnú časť? V akej výške?

Zamestnávateľ môže podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Na predchádzajúce čerpanie u prvého (predošlého) zamestnávateľa sa neprihliada.

Krátiť nárok na prekážku v práci z uvedených dôvodov je možné len v prípade, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka. Tento postup nie je možný použiť na krátenie pracovného voľna s náhradou mzdy v prípade skončenia pracovného pomeru počas roka.

Zamestnávateľ poskytne podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku v nasledovných prípadoch:

na nevyhnutne potrebný čas,najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, ak sa manželke zamestnanca narodilo dieťa,
na nevyhnutne potrebný čas,najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,
na nevyhnutne potrebný čas,najviac na 10 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,
na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe,
na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý,
na čas presťahovania bytového zariadenia zamestnanca, ktoré je v záujme zamestnávateľa,
na vyhľadanie nového miesta pred skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v rozsahu najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, pričom pracovné voľno možno sú súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára. Popri skutočnej dobe vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca sa do doby tejto prekážky započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta tam a späť, pretože bez ich započítania by nebol splnený účel, ktorý zákon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekážky v práci. V praxi sa nedá striktne oddeliť čas čakania v čakárni a čas strávený priamo u lekára v ambulancii.

Čas potrebný na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť závisí od vzdialenosti miesta bydliska alebo pracoviska zamestnanca a miesta príslušného zdravotníckeho zariadenia a tento čas by mal zamestnávateľ akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito dvomi miestami.

Podmienkou poskytnutia voľna je, že vyšetrenie nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času a okrem času samotného úkonu v ambulancii obsiahne aj čas cesty a čakania v čakárni.

V kompetencii príslušného lekára je rovnako aj určenie dodržania určitého režimu v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, ktorý napr. bráni zamestnancovi v deň ošetrenia alebo vyšetrenia následne po vyšetrení krátkodobo vykonávať prácu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má v poslednej tretej tretine kalendárneho roka (september – december) k dispozícii 1/3 ročného nároku. V tomto prípade 7 / 3 x 1= 2,33 dňa = 3 dni. (Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.).

OTÁZKA:

Dňa 8.2.2019 končí zamestnancovi pracovný pomer. Na koľko dní pracovného voľna s náhradou mzdy (tzv. paragrafu) má nárok za tieto dva mesiace?

Má nárok na 7 dní na seba a 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka. Prekážky v práci sa nekrátia z dôvodu skončenia PP, ani sa nepočíta nejaká alikvotná časť týchto prekážok. Prekážky sa môžu krátiť iba v súvislosti ak zamestnanec nastúpi do PP v priebehu kalendárneho roka, nie ak končí PP v priebehu roka.

Zamestnaec končí pracovný pomer 31.3.2019. Na koľko dní pracovného voľna s náhradou mzdy (tzv. paragrafu) má nárok? Na koľko dní bude mať u nového zamestnávateľa, u ktorého začne pracovať 1.4.2019?

Zamestnanec má u “starého” zamestnávateľa nárok na 7 dní. U nového zamestnávateľa môže zamestnávateľ pre nového zamestnanca určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z uvedeného dôvodu sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor, t.j. 7 dní deleno 4 tretiny krát počet začatých tretín, ktoré zamestnanec pracuje. V konkrétnom prípade: 7 / 4 x 3 = 5,25 = 6 dní.

Autor: Miroslav Gandžala

Poskytnutie a čerpanie plateného voľna môžte evidovať aj v novej verzii