Niektorí podnikatelia budú v lete častejšie cestovať, či už za povinnosťami alebo na dovolenku. K téme cestovania patrí aj téma stravovania. Čo si môžu dovoliť podnikatelia, prípadne zamestnanci na služobnej ceste a na čo majú nárok zo zákona? Tu je pár tipov z praxe, ktoré pomôžu nielen samotným podnikateľom, ale inšpirovať sa môžu i účtovníci.

Môže pri preukazovaní daňových výdavkov dôjsť k nejakým sporom pri daňovej kontrole? Na čo by si mal dať podnikateľ pozor?

V súvislosti s touto témou treba upozorniť na opodstatnenosť niektorých výdavkov, ktoré majú podnikatelia tendenciu účtovať do daňových výdavkov. Jedná sa napríklad o používanie mobilných telefónov počas dovolenky, či už doma alebo v zahraničí, účtovanie roamingu, využívanie dátových služieb a podobne ..

Je potrebné si uvedomiť, akú výšku daňových výdavkov si podnikateľ dokáže obhájiť pri daňovej kontrole. Je nesporné, že v dnešnej dobe je nevyhnutné, aby bol napríklad majiteľ firmy zastihnuteľný aj počas dovolenky, kde aj počas dovolenky musí kontrolovať a koordinovať činnosť firmy. V tomto prípade doporučujem, aby podnikateľ z dôvodu obhájiteľnosti výdavkov, využil možnosť vyhotovenia výpisu hovorov za uvedené obdobie, ktoré telekomunikačné spoločnosti bežne ponúkajú.

Uvedené služby je v niektorých prípadoch potrebné objednať vopred, pred odchodom na dovolenku. Takýmto spôsobom bez problémov obháji opodstatnenosť daňových výdavkov. Ďalším problémom pri preukazovaní daňových výdavkov môže byť používanie motorového vozidla v čase dovolenky, kedy aj napriek tomu, že je preukázateľné, že podnikateľ čerpal dovolenku, vykazuje podnikateľ v knihe jázd pracovné cesty.

 
Na čo všetko má zvyčajne podnikateľ nárok počas služobnej cesty doma i v zahraničí – čo si môže dať do výdavkov?

Podnikateľ si v súvislosti so služobnou (pracovnou) cestou môže dať do výdavkov:

výdavky na stravovanie patria za každý deň pracovnej cesty (podľa časového pásma – podľa dĺžky pracovnej cesty), nie je potrebné ich preukazovať nejakým dokladom. Nárok na stravné nevzniká ak je zaistené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera).

Stravné DOMA (na Slovensku)

Časové pásma pri pracovnej ceste doma:

  1. 5 až 12 hodín,
  2. nad 12 hodín až 18 hodín,
  3. nad 18 hodín,

Výška stravného pri pracovnej ceste doma:

  1. 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  2. 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  3. 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín,

Ak je počas pracovnej cesty čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme.

V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% (10,90 x 25% = 2,72)

– obeda sa stravné kráti o 40% (10,90 x 40% = 4,36)

– večere sa stravné kráti o 35% (10,90 x 35%= 3,82)

Stravné v ZAHRANIČÍ

Časové pásma v zahraničí:

  1. a) do 6 hodín vrátane,
  2. b) nad 6 hodín do 12 hodín,
  3. c) nad 12 hodín,

Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je určený dolný časový limit pre nárok na stravné.

Nárok na stravné sa vypočíta v závislosti od doby trvania výkonu činnosti v zahraničí:

– ak výkon činnosti v zahraničí trvá do 6 hodín vrátane, stravné predstavuje 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 6 až 12  hodín, stravné predstavuje 50 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 12 hodín, potom stravné predstavuje sumu základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene.

Pokiaľ podnikateľ vrámci pracovnej cesty navštívi dve krajiny v jeden deň, má nárok na stravné podľa tej krajiny, kde strávil viac hodín. Ak sa zdržiaval v rozdielnych krajinách rovnaký počet hodín, môže si zvoliť výhodnejšiu sadzbu.

Ak je počas pracovnej cesty v zahraničí čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme. V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– obeda sa stravné kráti o 40% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– večere sa stravné kráti o 35% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

výdavky na ubytovanie podnikateľ preukazuje dokladom o zaplatení ubytovania (účet za ubytovanie v hoteli alebo inom ubytovacom zariadení),

výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami preukáže podnikateľ cestovnými lístkami za vlak, autobus, letenkami vrátane poplatkov, loďou, lístkami za ležadlá a lôžka vo vlakoch, výdavky za  taxík a miestnu hromadnú dopravu. Všetky doklady musia byť s dátumom v čase konania pracovnej cesty.

– iné nevyhnutné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste (parkovné, poplatok za cesty diaľnice, vstupenky, úschova batožiny a pod.). Ak daňovník na cestovanie použije motorové vozidlo (vlastné, prenajaté alebo vypožičané), za nevyhnutné výdavky  spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti nie je možné považovať  výdavky vynaložené na opravu alebo údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod.

pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku, uplatní si výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady (tzv. paušál) za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (0,183 €).

Ak na cestovanie využíva vlastné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, uplatňuje si výdavky na spotrebované PHL v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kde je povinný preukazovať cenu PHL v čase nákupu.  Pri použití motorového vozidla zaradeného do majetku jazdu uvedie v knihe jázd a daňovým výdavkom bude nákup PHM. Ak si uplatňuje paušálne výdavky na PHM (80%), vtedy jazdu nemusí uvádzať v knihe jázd.

Výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovanie dopravnými prostriedkami a iné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste si môže uplatniť do daňových výdavkov najviac do výšky, aká  je stanovená pre zamestnancov  v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Do daňových výdavkov si SZČO nemôže zahrnúť vreckové.

Upozornenie na záver: O pracovnú cestu sa nejedná ak podnikateľ na Slovensku dochádza do svojej prevádzky, v ktorej pravidelne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

OTÁZKA:

SZČO pracuje v Nemecku. Miesto podnikania má na Slovensku. Býva na jednom konkrétnom mieste na ubytovni. Odtiaľ pracuje ako elektrikár v okolí toho miesta na stavbách. Môže si písať cestu zo Slovenska do Nemecka a späť keď ide o pravidelnú cestu? Aj keď miesto výkonu je len napríklad mesiac rovnaké a potom ide na inú stavbu?

Pokiaľ prácu vykonáva mimo miesta podnikania, tak je na pracovnej ceste. Vychádzalo by sa z § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

Autor © Miroslav Gandžala

UŽITOČNÉ POMÔCKY PRE VAŠU PRÁCU