Daňovník ako fyzická osoba môže počas zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, dosahovať rôzne druhy príjmov. Z pohľadu zdanenia daňou z príjmov však nie každý príjem, ktorý dosiahne, je aj zdaniteľným príjmom.

Akým spôsobom musí daňovník posúdiť takto dosiahnuté príjmy z pohľadu ich zdaniteľnosti a správneho zatriedenia príjmov pod príslušný druh príjmov, ktorý má následne špecifické pravidlá pre určenie čiastkového základu dane, respektíve osobitného základu dane a s tým aj súvisiaci priamy vplyv na výpočet daňovej povinnosti daňovníka?

Rôzne druhy príjmov

Daňovník v priebehu roka môže dosiahnuť rôzne druhy príjmov. Pri fyzických osobách najčastejším druhom príjmov je príjem zo závislej činnosti alebo príjem z podnikania, prípadne príjem z prenájmu. Všeobecne platí, že zdaniteľným príjmom fyzickej osoby sú príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.

Pri príjmoch zo závislej činnosti sa posudzuje výška príjmov zo závislej činnosti. Pokiaľ daňovník v roku 2024 dosiahol príjmy v sume nižšej ako 5 646,48 eur, príjmy do výšky tejto sumy nepodliehajú dani z príjmov, nakoľko suma 5 646,48 je sumou nezdaniteľnej časti základu dane. Zdaňovaniu teda podlieha suma nad touto hranicou. Túto sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si môže daňovník uplatniť v roku 2024 prípade, ak jeho základ dane vykázaný za rok 2024 je rovný alebo je nižší ako 24 952,06 eura.

KLIKNITE – Tlačivá pracovných zmlúv, dohôd a iné personálne a mzdové tlačivá v zmysle Zákonníka práce

Naopak nezdaniteľnú časť základu dane si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku, alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane stanovená pre zdaňovacie obdobie.

Pri príjmoch zo závislej činnosti ak mal daňovník v zdaňovacom období – rok 2024 príjmy len zo závislej činnosti (zamestnanie, dohody) stačí, ak do 17.2.2025 požiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. O zúčtovanie dane môže požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, u ktorého bol v roku 2024 zamestnaný. Zamestnávateľ je povinný toto zúčtovanie vykonať.

Rovnako o zúčtovanie dane môže zamestnávateľa požiadať napríklad aj daňovník, ktorý mal príjem zo závislej činnosti a mal aktívnu (neprerušenú alebo nezrušenú živnosť), ale zo živnosti v roku 2024 nemal žiadne zdaniteľné príjmy a nevykázal stratu, prípadne aj daňovník, ktorý mal v roku 2024 príjmy zo závislej činnosti a živnosť pozastavenú alebo ukončenú. Podmienkou aj v tomto prípade je, že zo živnosti nemal žiadne zdaniteľné príjmy a nevykázal stratu. Ak o vykonanie ročného zúčtovania do termínu 15.2.2024 zamestnávateľa nepožiada, má povinnosť podať daňové priznanie – typ A. Toto daňové priznanie ale musí podať elektronicky, nakoľko má štatút podnikateľa.

KLIKNITE – Pomôcka na výpočet daňového bonusu zamestnanca alebo SZČO za rok 2024

Kam s príjmami v daňovom priznaní?

Situácia 1: Účtovníčka je zamestnaná u zamestnávateľa, kde vykonáva prácu mzdovej účtovníčky na skrátený úväzok 4 hodiny denne. Po pracovnej dobe vykonáva účtovnícke služby pre niekoľkých svojich klientov na základe živnostenského oprávnenia. Táto daňovníčka nemôže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane ale si musí podať svoje daňové priznanie typ B, v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 a príjmy z podnikania podľa paragrafu 6, ods. 1 písm. b). Pri týchto príjmoch môže uplatniť skutočné výdavky alebo výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

Situácia 2: Daňovník je samostatne hospodáriaci roľník (SHR), ktorého činnosťou je chov hospodárskych zvierat. Zároveň je tento daňovník aj držiteľom živnostenského oprávnenia na nákladnú automobilovú dopravu. Tento daňovník je povinný svoje príjmy v daňovom priznaní (typ B) uvádzať za každú činnosť zvlášť. Príjmy z činnosti SHR uvádza ako príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa paragrafu 6 ods. 1, písm. a) a príjmy z nákladnej automobilovej dopravy uvádza v daňovom priznaní ako príjmy zo živnosti podľa paragrafu 6 ods. 1 písm. b). Pri týchto oboch príjmoch môže uplatniť skutočné výdavky alebo výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

Situácia 3: Veterinárny lekár má veterinárnu ambulanciu a vo vedľajších priestoroch má predajňu s krmivami a potrebami pre zvieratá, na čo má živnostenské oprávnenie. Tento daňovník rovnako musí svoje príjmy účtovať zvlášť a zvlášť ich aj uviesť v daňovom priznaní, nakoľko príjmy z predaja krmív a potrieb pre zvieratá uvádza ako príjmy zo živnosti podľa paragrafu 6 ods. 1 písm. b) a príjmy z výkonu veterinárnej činnosti uvádza v daňovom priznaní ako príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov podľa paragrafu 6 ods. 1 písm. c). Pri týchto oboch príjmoch môže uplatniť skutočné výdavky alebo výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

Situácia 4: Daňovník je zamestnaný a na jeseň predal pre nepodnikajúce fyzické osoby svoju úrodu zemiakov a zeleniny a ovocia zo svojho sadu v hodnote 1800 eur. Nemá na túto činnosť živnostenské oprávnenie. Jedná sa o príležitostnú činnosť. To znamená, že tento príjem v daňovom priznaní B uvedie príjem zo závislej činnosti pod paragraf 5 a príjem z predaja produktov pod paragraf 8, ods. 1 písm. a) – príjem z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby…. Tento príjem je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur.

Ak by tieto produkty daňovník predal podnikateľovi, tak by sa už nejednalo o príjem z príležitostných činností ale jednalo by sa o príjem, ktorý by daňovník uviedol pod paragrafom 8 – „iné“. Pri takomto príjme nie je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. V prípade príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva ak si daňovník nechce uplatňovať skutočné výdavky, môže si uplatniť výdavky vo výške 25 % z príjmov a to len do maximálnej ročnej výšky 5 040 eur ročne.

Rovnaký princíp nemožnosti uplatnenia si oslobodenia príjmov vo výške 500 eur platí aj v prípade príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ak daňovník (nepodnikajúca FO) prenajme hnuteľnú vec (napríklad auto) podnikateľovi, ktorý na vyplatenú sumu vystavil účtovný doklad, na základe ktorého si môže znížiť základ dane.

KLIKNITE – Pomôcka na sledovanie finančného príspevku na stravovanie zamestnancov

Príjem z predaja nehnuteľnosti (bytu)

patrí medzi ostatné príjmy a v daňovom priznaní ho daňovník uvádza ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností (ak sa nejedná o príjem z predaja nehnuteľnosti v súvislosti s príjmami z podnikania. V tom prípade sa tento príjem uvádza vrámci príjmov podľa paragrafu 6 zákona).

Pred zahrnutím príjmu z predaja nehnuteľnosti (bytu) do daňového priznania je potrebné posúdiť, či takýto príjem vôbec podlieha dani z príjmov, nakoľko od dane je oslobodený príjem:

z predaja nehnuteľnosti po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku.
- Príklad: Daňovník kúpil byt v roku 2017. V roku 2024 tento byt predal. Predaj nepodlieha dani z príjmu, nakoľko medzi nadobudnutím a predajom prešlo viac ako 5 rokov.
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).
- Príklad: syn zdedil byt po zosnulých rodičoch v roku 2023. Rodičia tento byt vlastnili od roku 2001. Syn byt predal v roku 2024. Aj napriek tomu, že ho syn predal po roku od zdedenia, predaj tohto bytu nepodlieha dani z príjmov, nakoľko pri predaju tohto bytu sa posudzuje doba vlastníctva poručiteľov (rodičov) a doba vlastníctva syna (dediča v priamom rade), t. j. 22+1=23 rokov.
z predaja nehnuteľnosti nezaradenej v obchodnom majetku nadobudnutej dedením v nepriamom rade až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič.
- Príklad: brat (dedič v nepriamom rade) zdedil v roku 2021 byt po svojej sestre. V roku 2024 tento byt predal. Predaj tohto bytu podlieha dani z príjmov, nakoľko došlo k predaju bytu v čase kratšom ako 5 rokov.
z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, a to po uplynutí 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku
- Príklad: daňovník (SZČO) vlastní byt od roku 2001. Byt mal do roku 2021 zaradený v obchodnom majetku. V roku 2024 tento byt predal. Predaj bytu podlieha dani z príjmov, nakoľko došlo k predaju skôr ako uplynulo 5 rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku.

Príjem oslobodený od dane z príjmov podľa paragrafu 9 sa v daňovom priznaní neuvádza. Rovnako sa tento príjem neposudzuje ako príjem na povinnosť podania daňového priznania pri prekročení hranice príjmov za rok 2024 vo výške 2 823,24 eur a tento príjem z predaja nehnuteľnosti nepodlieha zdravotným odvodom.

V prípade ak príjem z predaja bytu podlieha dani z príjmov, tento príjem podlieha aj zdravotným odvodom vo výške 14% z vymeriavacieho základu.

KLIKNITE – Pomôcka na správne posúdenie a zatriedenie DPH a KV DPH

Príjem z prenájmu (bytu).

Pokiaľ FO neprenajíma byt ako podnikateľ (SZČO) podľa paragrafu 6, ods. 1 zákona o dani z príjmov, ale ako nepodnikajúca FO podľa paragrafu 6, ods. 3 zákona, je tento daňovník povinný registrovať na daňovom úrade v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenska prenajal nehnuteľnosť. Daňový úrad mu pridelí DIČ, pokiaľ DIČ nemá napríklad z dôvodu registrácie ako SZČO.

Pri príjmoch z prenájmu si daňovník môže uplatniť oslobodenie príjmov do výšky 500 eur za rok. Pokiaľ úhrn príjmov z prenájmu presiahne sumu 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel príjmov nad sumou 500 eur.

Príklad: Daňovník mal za rok 2024 príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 6 000 eur. Odpočíta si sumu oslobodených príjmov 500 eur a v daňovom priznaní uvedie v zdaniteľných príjmoch sumu 5 500 eur. (Oslobodené príjmy z prenájmu sa v daňovom priznaní neuvádzajú). Rovnakým pomerom ale musí krátiť aj výdavky. Pokiaľ mal skutočné výdavky vo výške 2 000 eur musí tieto krátiť a to nasledovne: 5500/6000 x 2000 = 1833,33. Daňovník si vo výdavkoch môže uplatniť sumu 1833,33 eur.

Fyzická osoba má dve možnosti uplatňovania výdavkov z prenájmu nehnuteľnosti:

Nehnuteľnosť zaradí do majetku
Nehnuteľnosť nezaradí do majetku.

Zvolenie jednej z týchto možností má vplyv na spôsob uplatnenia výdavkov súvisiacich s prenájmom nehnuteľnosti a má aj vplyv na zdanenie nehnuteľnosti v prípade jej predaja v budúcnosti.

V prípade ak nehnuteľnosť zaradí do majetku, musí o tejto nehnuteľnosti účtovať (stačí použiť jednoduchú daňovú evidenciu). Pomôcka na vedenie daňovej evidencie tu. Zaradenie prenajímanej nehnuteľnosti sa nikde neoznamuje.

Výhodou je, že si prenajímateľ môže uplatniť vo výdavkoch väčší rozsah výdavkov. (Výdavky na opravy, údržbu, poistenie, výdavky na technické zhodnotenie, odpisy, daň z nehnuteľnosti a ostatné ďalšie výdavky súvisiace s prenajímanou nehnuteľnosťou – t. j. aj tie, ktoré si môže uplatniť aj v prípade ak nehnuteľnosť nezaradí do majetku – energie a osvetlenie, vodu, stočné, poplatok za odvoz smetí, poplatok za TV, rozhlas, internet, poplatky za upratovanie alebo za používanie výťahu a pod.).

Nevýhodou je, že v prípade ak sa daňovník rozhodne túto nehnuteľnosť predať, bude predaj podliehať dani z príjmov ak k predaju dôjde skôr ako uplynie 5 rokov od vyradenia tejto nehnuteľnosti z majetku,

V prípade ak nehnuteľnosť nezaradí do majetku, výhodou je, že o tejto nehnuteľnosti nemusí účtovať.

Nevýhodou je, že si nemôže uplatniť taký veľký rozsah výdavkov ako v prípade ak by nehnuteľnosť zaradil do majetku. Môže si uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku (energie a osvetlenie, vodu, stočné, poplatok za odvoz smetí, poplatok za TV, rozhlas, internet, poplatky za upratovanie alebo za používanie výťahu a pod.).

KLIKNITE – Tlačivá pracovných zmlúv, dohôd a iné personálne a mzdové tlačivá v zmysle Zákonníka práce priamo do Pohody

Príjem z predaja hnuteľného majetku (auta)

Prvoradým posúdením, či príjem z predaja auta (všeobecne hnuteľného majetku) podlieha dani z príjmu je, či táto hnuteľná vec:

je zaradená v obchodnom majetku daňovníka
nie je zaradená v obchodnom majetku daňovníka

Pokiaľ je hnuteľná vec zaradená v majetku, jedná sa o príjem podľa paragrafu 6, ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Ak hnuteľná vec nie je zaradená v majetku, jedná sa o príjem podľa paragrafu 8 zákona o dani z príjmov. Takýto príjem je od dane oslobodený v plnej výške bez ohľadu na dobu vlastníctva tejto hnuteľnej veci, s výnimkou príjmov z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku.

Príklad 1: Daňovník v roku 2024 predáva motorové vozidlo, ktoré používal na podnikanie ako živnostník v rokoch 2001 až 2008. V roku 2008 toto motorové vozidlo vyradil z obchodného majetku. Predaj tohto motorového vozidla v roku 2024 nepodlieha dani z príjmov. Sumu predaja neuvádza nikde v daňovom priznaní. Pokiaľ je zamestnaný a okrem príjmov zo závislej činnosti nemal iné príjmy, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane (nakoľko mu nevznikla z dôvodu predaj vozidla povinnosť podať daňové priznanie).

Príklad 2: Daňovník v roku 2024 predáva motorové vozidlo, ktoré používal na podnikanie ako živnostník v rokoch 2001 až 2022. V roku 2022 toto motorové vozidlo vyradil z obchodného majetku. Predaj tohto motorového vozidla v roku 2024 podlieha dani z príjmov. Sumu predaja uvedie v VIII. oddiele daňového priznania typ B – Príjmy z predaja hnuteľných vecí. Pokiaľ je zamestnaný nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a musí si sám v zákonnej lehote podať daňové priznanie typ B, v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 a príjmy z predaja hnuteľného majetku podľa paragrafu 8 zákona o dani z príjmov.

Príklad 3: Daňovník v roku 2024 predal motorové vozidlo, ktoré používal v roku 2024 na podnikanie ako živnostník (má ho v obchodnom majetku). Predaj tohto motorového vozidla v roku 2024 podlieha dani z príjmov. Sumu predaja uvedie v VI. oddiele daňového priznania typ B spolu s ostatnými príjmami zo živnosti. Pokiaľ je zamestnaný nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a musí si sám v zákonnej lehote podať daňové priznanie typ B, v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 a príjmy z podnikanie podľa paragrafu 6 zákona o dani z príjmov.

Otázka: Často sa klienti pýtajú, či im vzniká povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z predaja motorového vozidla, ktoré ako nepodnikajúca FO vlastnia 2 roky a predtým toto motorové vozidlo mal pôvodný majiteľ zaradený v obchodnom majetku (kúpili vozidlo ako „bežná“ FO od podnikateľa).

Odpoveď: V tomto prípade sa jedná o príjem od dane oslobodený, nakoľko to, že vozidlo mal predošlý majiteľ zaradené v obchodnom majetku nezakladá povinnosť tento príjem zdaniť u nového majiteľa. Či je vozidlo zaradené alebo nezaradené v majetku sa posudzuje u nového majiteľa. V tomto prípade nie je zaradené v majetku, takže príjem je od dane oslobodený.

Miroslav Gandžala, účtovná spoločnosť AGRICO, s.r.o. www.agrico.sk

Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách.

Znenie textu je k právnemu stavu zdaňovacieho obdobia 2024.

Foto: Shutterstock