Kedy a v akých prípadoch sa účtovník stretáva vo firme s audítormi? Aké sú skúsenosti z praxe?

S auditom sa u našich klientov, ktorým spracovávame účtovníctvo, stretávame buď  z dôvodu povinného auditu, ktorý im vyplýva zo zákona ( §19 zákona č. 431/2002 Z. z. ) kedy pri splnení minimálne 2 podmienok (podmienky veľkostných kritérií) vzniká povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom. (Pozn. podmienky veľkostných kritérií musia byť splnené 2 roky po sebe – to znamená ak firma splním podmienku v roku 2017, a aj v roku 2018 tak za rok  2018 už musí byť závierka zauditovaná).

Medzi posudzované podmienky patrí prekročenie celkovej ceny majetku (1 milión eur), prekročenie celkového obratu (2 milióny eur), prekročenie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov (30) a iné, alebo aj v súvislosti s dobrovoľným auditom napríklad pri hĺbkovej previerke podniku v súvislosti s potenciálnou obchodnou transakciou (due diligence) pri predaji firmy alebo jej časti, alebo na základe rozhodnutia spoločníkov, ktorí chcú prostredníctvom auditu deklarovať dôveryhodnosť a kvalitu svojej spoločnosti. Môže byť vykonávaný aj forenzný audit (s ktorým sme sa doteraz nestretli) s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia z nekalých praktík v spoločnosti.

Na základe skúseností si dovolím konštatovať, že spolupráca s audítormi bola doposiaľ vždy na dobrej úrovni. Nestretli sme sa so situáciou, ktorá sa žiaľ zvykne vyskytovať, že by sa audítor správal nejako povýšenecky, neochotne, dôležito.

Existujú bohužiaľ aj audítorské spoločnosti, ktoré jednajú s klientom ako keby boli niečo viac a potom dochádza k situácii, že ak audit začne vykonávať nejaký iný audítor, klienti sa na základe predošlej zlej skúsenosti boja niečo povedať, ukázať, alebo sa nového audítora na niečo opýtať. Potom sa dôvera medzi novým audítorom a klientom buduje veľmi dlho a sťažuje to situáciu pri konštruktívnom riešení procesov súvisiacich s auditom.

Pri pohľade z opačnej strany – zo strany klienta, audítora rozhodne netreba považovať za strašiaka, za niečo zlé, „čo treba strpieť, nakoľko to zákon prikazuje“. Práve naopak, audítor je tu pre klienta. Úlohou audítora je pomôcť klientovi, na nedostatky poukázať aby ich mohol klient opraviť a nabudúce sa im vyhnúť, poradiť mu a klienta usmerniť tak, aby mal účtovníctvo v súlade so zákonmi a predpismi.

Je dôležité si uvedomiť, že rovnako ako daniarovi, aj audítorovi musí klient preukázať, že daný účtovný prípad je relevantný a správny. S tým rozdielom, že audítor nedá účtovnej jednotke pokutu, ale upozorni na nedostatky a ich odstránenie. Audítor môže vždy len navrhnúť nedostatky odstrániť, nemôže klienta do niečoho nútiť. Ak by však klient nedostatky neodstránil tak bude potom na túto skutočnosť upozornenie v správe audítora (výhrada či odmietnutie správy).

Pribúda veľa spoločností, ktorým vyplýva povinnosť mať audit zo zákona a nie je dobré ak k tomu klient pristupuje tak, že volí „menšie zlo“ a vyberie si audítora, ktorý nie je tak dôsledný, je lacnejší a rozhodujúcim ukazovateľom pri voľbe audítora je „dobrá“ cena.

S akými typmi auditov môžte prísť do kontaktu a na čo sa zvyčajne audítori zameriavajú?

Pri vykonávaní auditu je rozdiel ak sa audit v spoločnosti vykonáva po prvýkrát alebo sa jedná o audit, v ktorej už bol audit vykonávaný. V prvom prípade trvá proces auditu podstatne dlhšie, kým si audítor vytvorí obraz o auditovanej spoločnosti. Je potrebné viac sa pýtať a viac vysvetľovať. Aj klient je z novej situácie viac vystresovaný a obáva sa pripomienok a nájdených nedostatkov.

V spoločnosti, kde audit už predtým prebiehal je atmosféra uvoľnenejšia a proces auditu plynulejší. Audítor by mal s klientom prekonzultovať prečo klient účtoval účtovné prípady tak, ako ich účtoval, požadovať zdôvodnenie zaúčtovania. Pokiaľ audítor usúdi, že je správny alebo vhodnejší iný postup, tento klientovi vysvetlí a tým sa predíde rovnakej chybe v budúcnosti – na túto chybu si dá už klient pozor. Spolupráca s audítorom je veľkou príležitosťou zdokonaliť sa v účtovaní a naučiť sa vnímať a analyzovať účtovníctvo aj iným pohľadom.

Základnými záležitosťami, na ktorá sa audítori primárne zameriavajú je porovnanie zostáv s väzbou na hlavnú knihu, na kontrolu náležitosti a úplnosti dokladov, na kontrolu povinných príloh a podkladov k fakturácii (objednávky k faktúram, dodacie listy a pod.), na zdokladovanie preukázateľnosti nákladov, aby nebolo možné spochybniť nákladové položky (napr. fotodokumentácia reklamných predmetov, nápisov na pracovnom oblečení,…), na opodstatnenosť a správnosť výpočtu výdavkov na cestovné (použitie správnych sadzieb, správny prepočet pri prejazde cez viac krajín a pod.) na správne zaúčtovanie stravného, na zdokladovanie a obhájiteľnosť transakcií, na zdokladovanie preukázateľnosti nákladov, kontrolu smerníc a zmlúv a tiež na to, či má spoločnosť vypracované transferové dokumentácie, inventarizáciu majetku a účtov. Audítor kontroluje účtovné doklady aj z hľadiska, či tieto doklady spĺňajú náležitosti v zmysle zákona.

Medzi prvotné doklady, ktoré audítor vyžaduje patrí  hlavná kniha (obratovka), účtovný denník, evidencia majetku, saldokonto pohľadávok a záväzkov, interné smernice a následne všetky účtovné doklady. Audítor sa sústreďuje na správne účtovanie na jednotlivých účtoch každej účtovnej skupiny. Sleduje napríklad pomer medzi účtovnou skupinou 5xx a účtovnou skupinou 6xx.

Kontrolujú, či sú použité správne účty (napríklad na účte 314  je zaúčtovaná záloha na majetok. Pritom toto má byť účtované na účte účtovnej triedy 0xx). Kontroluje správnosť odpisov (správne zaradenie majetku do odpisových skupín, odpisové plány), zápisy o vyradení majetku s odôvodnením vyradenia, inventarizáciu pokladní a cenín, účtovanie kurzových rozdielov, kontrola saldokonta, kontroluje tvorbu a čerpanie opravných položiek a rezerv (dôvod tvorby, či je správna výška), opodstatnenosť zostatkov na účtoch, účtovanie a zostatky prechodných položiek, účtovanie nákladov budúcich období a kontrola podkladov na vznik týchto nákladov, kontrola analytickej evidencie u účtov, u ktorých je povinnosť tvoriť analytiku.

U lízingu kontroluje zmluvy, splátkové kalendáre ako aj správnosť účtovania lízingu. Častým problémom býva rozdelenie na krátkodobé a dlhodobé časti u lízingov, pôžičiek, časového rozlíšenia, pohľadávkach či záväzkoch alebo zálohách. Stáva sa, že spoločnosť spláca 4-ročný lízing a ten dá celý ako dlhodobý. Pritom je možné presne vyčísliť koľko spoločnosť zaplatí do 1 roka a koľko počas ďalších 3 rokov.

Audítor kontroluje aj inventarizácie, či po stránke správnosti prevedenia inventúry ako aj väzby na konkrétne účty. Kontroluje hlavnú knihu, daňové priznanie, účtovnú závierku a poznámky k účtovnej závierke – či je v nich zachytené úplne všetko, čo majú poznámky obsahovať.

Na konci vyhotoví nezávislý audítor správu, ktorá môže byť a.) nemodifikovaná správa, kde finančné výkazy sú vo všetkých významných súvislostiach v súlade s rámcom vykazovania, alebo b.) modifikovaná správa, kde v prípade nesúhlasu s vykazovanými informáciami alebo v prípade obmedzenia rozsahu práce audítora či už spoločnosťou alebo okolnosťami možno vydať podmienený názor, odmietnutie názoru alebo záporný názor.

Ako sa za posledné obdobie zmenili nároky firiem na účtovné či audítorské procesy? Čo žiada trh v tejto súvislosti?

Nároky audítorov sa nejakým zvlášť podstatným spôsobom nezvýšili. Požadujú možno viac zdokladovať výdavky pri reklamných a sprostredkovateľských činnostiach. Oveľa viac sa zameriavajú na problematiku spriaznených osôb a z toho vyplývajúcu transferovú dokumentáciu.

Autor: © Miroslav Gandžala

Ostatné témy blogu

 

UŽITOČNÉ POMÔCKY PRE VAŠU PRÁCU

0