Automobil v podnikaní

MOTOROVÉ VOZIDLO V PODNIKANÍ

V súvislosti s používaním osobného automobilu v podnikaní vzniká celý rad výdavkov.

Podnikateľ má pri používaní osobného automobilu na výber:

• automobil zaradiť do obchodného majetku – čo umožňuje uplatniť maximum daňových výdavkov. Môže ísť o automobil kúpený na IČO, v prípade kúpy na meno podnikateľa sa automobil stáva obchodným majetkom, ak ho daná fyzická osoba – SZČO – zaradí do obchodného majetku;
• automobil nezaradiť do obchodného majetku – náklady premietne formou náhrad pri používaní automobilu v podnikaní.

Základným kritériom pre uznanie výdavkov na automobil používaný v podnikaní je splnenie podmienok:

• výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka,
• výdavky musia byť preukázateľné,
• výdavky musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo v evidencii daňovníka.

Tieto podmienky uznania výdavkov pre daňové účely vyplývajú priamo z definície daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.

Medzi daňové výdavky, ktoré vznikajú pri využívaní automobilu v podnikaní, je možné zaradiť najmä:

• výdavky na obstaranie osobného automobilu,
• výdavky na prevádzku a údržbu automobilu,
• povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie,
• sadzbu základnej náhrady,
• výdavky na pohonné látky,
• daň z motorového vozidla, daň z pridanej hodnoty a poplatky vzťahujúce sa na prevádzku automobilu.

Jednotlivé druhy výdavkov sa zahŕňajú do daňových výdavkov odlišne v závislosti od skutočnosti, či je osobný automobil zaradený alebo nezaradený do obchodného majetku.

Tip: Daňovo uznateľné náklady pri automobile zaradenom v obchodnom majetku

Nákladmi sú:

• kúpna cena zaplatená za automobil, ktorá sa vo väčšine prípadov stáva vstupnou cenou pre odpisovanie. Do nákladov sa nezahrnie naraz v roku, kedy bol automobil kúpený, ale sa zahrnie postupne prostredníctvom odpisov, ktoré sú presne vypočítanými podielmi vstupnej ceny;
• opravy a servis vrátane výmeny pneumatík;
• poistenie, t. j. povinné zmluvné, havarijné, prípadné iné poistenie;
• spotreba pohonných látok buď v 100 % výške na základe podrobnej evidencie jázd, alebo paušálne vo výške 80 % z nákupu pohonných látok;
• náklady súvisiace s prevádzkou automobilu, napr. diaľničná nálepka, parkovanie či umývanie auta;
• daň z motorových vozidiel.

Platitelia DPH majú pri automobile zaradenom v obchodnom majetku aj možnosť odpočítania DPH, a to v rozsahu, v akom ho používajú pri dosahovaní príjmov, pri ktorých uplatňujú DPH. Ak sa automobil používa aj na súkromné účely, nedajú sa daňové výdavky zahrnúť v celkovej výške, ale len v takom rozsahu, v akom sa automobil používa na podnikanie, alebo daňovník môže uplatniť postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a uplatniť výdavky v paušálnej výške 80 %.

Tip: Daňovo uznateľné náklady pri automobile nezaradenom v obchodnom majetku

Pri vlastnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov tieto výdavky:

• náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 100 % podľa cien platných v čase ich nákupu alebo paušálne vo výške 50 % z nákupu pohonných látok,
• základnú náhradu za každý 1 km jazdy,
• ostatné výdavky súvisiace s použitím motorového vozidla pri podnikaní (diaľničné poplatky, parkovné…),
• daň z motorových vozidiel.

Pri náhradách výdavkov uplatňovaných podnikateľom – SZČO – nie je možnosť odpočítania DPH.

Tip: Ak automobil zaradíte do obchodného majetku, môžete si uplatniť výdavky na jeho obstaranie

Automobil je hmotný majetok, ktorý má charakter dlhodobého použitia a jeho obstarávacia cena je spravidla vyššia, ako je limit obstarávacej ceny na zaradenie do dlhodobého hmotného majetku. Automobil sa preto považuje z hľadiska účtovného a daňového za dlhodobý hmotný majetok.

Podnikateľ zahŕňa obstarávaciu cenu automobilu do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. Tieto výdavky si do daňových výdavkov môže zahrnúť len daňovník, ktorý má osobný automobil zaradený v obchodnom majetku.

Z účtovného hľadiska je odpisovanie dlhodobého hmotného majetku upravené v § 20 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu. Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia, očakávané fyzické opotrebovanie, ktoré závisí od podmienok jeho využívania, technické a morálne zastaranie, zákonné a iné obmedzenia používania majetku.

Pre výpočet základu dane sú rozhodujúce daňové odpisy.

Daňové odpisy sú upravené v § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu zahrnie daňovník do daňových výdavkov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia z majetku evidovaného v obchodnom majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, sa do výdavkov zahrnie iba pomerná časť odpisov. Osobné automobily sú zaradené do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky.

Pri odpisovaní osobného automobilu môže daňovník v súčasnosti uplatniť len rovnomerný spôsob odpisovania.

TIP: Pri osobných automobiloch do 48 000 € si môžete uplatniť daňové odpisy bez ohľadu na výšku dosiahnutého základu dane

Od 1. 1. 2015 priniesol zákon o dani z príjmov významné zmeny v uplatňovaní výdavkov na automobil do daňových výdavkov. Novelou sa doplnilo do zákona ustanovenie § 17 ods. 34, ktoré určilo limit na daňové odpisovanie vstupnej ceny osobných automobilov patriacich do kódu KP 29.10.2 vo výške 48 000 € pri nesplnení zákonom stanoveného minimálneho základu dane. Obmedzenie výšky daňových odpisov zo vstupnej ceny zahŕňaných do daňových výdavkov sa týka obstarania automobilu akoukoľvek formou, to je kúpou automobilu, obstaraním formou finančného prenájmu a taktiež formou operatívneho prenájmu.

Základ dane daňovníka sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 €, ak je tento základ dane nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 € a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 €.

Pri tomto obmedzení sa teda porovnáva vykázaný základ dane voči úhrnu uplatnených daňových odpisov z týchto áut. Ak daňovník bude mať zaradený v obchodnom majetku automobil vo vyššej vstupnej cene, ako je limitovaná cena 48 000 €, musí v každom roku uplatnenia daňových odpisov z tohto automobilu vykázať základ dane najmenej vo výške ročného daňového odpisu zo zavedeného limitu vstupnej ceny 48 000 €, t. j. základ dane vo výške najmenej 12 000 €, a to na každý takýto odpisovaný osobný automobil.

Ak vykázaný základ dane je vyšší ako úhrn uplatnených daňových odpisov z týchto áut, úprava základu dane sa nevykonáva.

Odpisovanie automobilu v bezpodielovom spoluvlastníctve

V praxi sa často stáva, že pri podnikaní používajú osobný automobil obidvaja manželia, pričom ho má jeden z manželov zaradený v obchodnom majetku. Ak automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov obidvaja manželia, pri odpisovaní je potrebné postupovať v súlade s § 6 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Osobný automobil si zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Odpisy sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom automobil využívajú na podnikanie.

Odpisovanie automobilu sčasti používaného na zabezpečenie zdaniteľného príjmu

Pri odpisovaní automobilu, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa iba pomerná časť odpisov. Ide o osobný automobil podnikateľa, fyzickej osoby, ktorý používa automobil zaradený v obchodnom majetku a súčasne ho používa na osobné potreby. V tomto prípade je potrebné preukázať rozsah používania automobilu na podnikanie a na osobnú potrebu a do daňových výdavkov uplatniť odpisy len v rozsahu použitia automobilu na účely podnikania.

Postup pri výpočte pomernej časti bude nasledovný:

• vypočítať odpisy automobilu podľa ustanovení zákona o dani z príjmov,
• zistiť počet uskutočnených kilometrov spolu z evidencie jázd automobilu,
• zistiť počet uskutočnených kilometrov na účely podnikania,
• vypočítať percento uskutočnených jázd na účely podnikania,
• vypočítať pomernú časť odpisov, ktorá sa zahrnie do daňových výdavkov.

Tá časť odpisov, ktorá zodpovedá časti nevyužívanej na podnikanie, sa do daňových výdavkov nemôže započítať.

Tip: Daňovými výdavkami sú len výdavky na opravy a udržiavanie automobilu zaradeného v obchodnom majetku

Náklady na opravy a údržbu môže podnikateľ jednorazovo zahrnúť do nákladov. Súčasťou nákladov na opravy je aj oprava havarovaného automobilu.

Rôzne režijné výdavky vynaložené v súvislosti s používaním automobilu v podnikaní, ako napr. kvapaliny do automobilu, rohože, lapače nečistôt, osviežovače vzduchu, sa považujú za prevádzkové výdavky, ktoré sa účtujú priamo do spotreby. Za technické zhodnotenie automobilu sa nepovažuje výmena zimných pneumatík za letné a naopak, nákup pneumatík, nákup povinnej výbavy, prípadne iných komponentov, ktoré mal automobil pri obstaraní.

Technické zhodnotenie je náklad investičného charakteru, ktorý je súčasťou existujúceho predmetu. Z daňového hľadiska je oproti opravám pri technickom zhodnotení zásadný rozdiel v tom, že technické zhodnotenie nie je priamo daňovým výdavkom, ale do daňových výdavkov vstupuje prostredníctvom odpisov. Pojem technické zhodnotenie je definovaný v § 29 zákona o dani z príjmov.

Tieto výdavky si môže zahrnúť do daňových výdavkov len daňovník, ktorý má osobný automobil zaradený v obchodnom majetku.

Tip: Poistenie automobilu je daňovým výdavkom len u automobilu zaradeného v obchodnom majetku

Ďalšími výdavkami, ktoré môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov, sú výdavky na poistenie automobilu, a to:

• povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
• havarijné poistenie (poistenie pre prípad poškodenia, zničenia alebo odcudzenia motorového vozidla).

Poistený si môže ešte dojednať úrazové poistenie vzťahujúce sa na osoby, ktoré v čase poistnej udalosti sedeli v automobile. Toto poistenie je daňovým výdavkom napr. u taxikárov, dopravných prepravcov prevážajúcich cestujúcich v hromadnej doprave. Ak takéto poistenie uzatvorí zamestnávateľ v prospech svojich zamestnancov ako prepravovaných osôb vo firemnom automobile, nejde o daňový výdavok.

Tieto výdavky si môže zahrnúť do daňových výdavkov len daňovník, ktorý má osobný automobil zaradený v obchodnom majetku.

Tip: Základná náhrada je daňovým výdavkom, ak podnikateľ využíva na podnikanie vlastný automobil nezaradený v obchodnom majetku

Sadzbu základnej náhrady si môže uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov podnikateľ, ktorý používa v podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku. Sadzba základnej náhrady v sebe zahŕňa paušalizované náklady na obstaranie automobilu, jeho opravy a údržbu vrátane poistenia. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý uplatňuje do daňových výdavkov sadzbu základnej náhrady, nemôže si uplatniť do daňových výdavkov odpisy z automobilu, výdavky na jeho technické zhodnotenie, opravy, údržbu a taktiež povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie. Sadzba základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa ustanovuje opatrením MPSVR SR, ktoré vydá ministerstvo (v súčasnosti je platné opatrenie č. 632/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009).

Tip: Ďalšie daňové výdavky súvisiace s používaním automobilu

Výdavky na pohonné látky

Výdavky na spotrebované pohonné látky si môže uplatniť do daňových výdavkov podnikateľ, ktorý má osobný automobil zaradený v obchodnom majetku, a aj podnikateľ, ktorý nemá osobný automobil zaradený v obchodnom majetku. Pri ich uplatňovaní do daňových výdavkov sa však postupuje rozdielne v závislosti od zaradenia, resp. nezaradenia automobilu v obchodnom majetku.

Výdavky na pohonné látky spotrebované pri používaní osobného automobilu zaradeného v obchodnom majetku sa zahŕňajú do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov výber jedného z 3 spôsobov, pričom daňovník má sám možnosť rozhodnúť sa pre niektorý z nich:

1. Daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky:
   • podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo
   • podľa dokladu – certifikátu, vydaného autorizovanou skúšobňou, alebo
   • podľa doplňujúcich údajov výrobcu, ktoré preukazujú spotrebu PHL.

   Prípadná skutočná vyššia spotreba oproti spotrebe vypočítanej podľa údajov uvedených v dokladoch motorového vozidla, resp. údajov uvádzaných výrobcom alebo certifikovanou skúšobňou nie je uznaná za daňový výdavok.

2. Daňovník preukazuje spotrebu PHL na základe dokladov o ich nákupe a systému satelitného sledovania prevádzky vozidiel. Pri existencii takéhoto zariadenia všetky výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom.
3. Daňovník uplatňuje paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Daňovník je povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL ide o podstatné zjednodušenie preukazovania výdavkov na spotrebované PHL.

Daňovník si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t. j. vyberie si jeden z možných spôsobov ustanovených v zákone o dani z príjmov, ktorý bude preňho najvýhodnejší. Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov je založené na prepočte spotreby PHL za každý automobil osobitne.

Pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov má daňovník, platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH z nakúpených pohonných látok v rozsahu jeho použitia na dosahovanie príjmov, pri ktorých uplatňuje DPH.

Ak podnikateľ nemá osobný automobil zaradený v obchodnom majetku, výdavky na spotrebované pohonné hmoty uplatňuje do daňových výdavkov sprostredkovane vo forme náhrady za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, a to jedným z dvoch ustanovených postupov:

• vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu; v tomto prípade podnikateľ pri výpočte náhrady primerane postupuje podľa§ 7 zákona o cestovných náhradách; cenu PHL preukazuje dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s použitím motorového vozidla;
• vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.