Miroslav Gandžala – skúste nám zosumarizovať, čo hlavné sa zmenilo pri účtovníctve v roku 2018? Dotkli sa zmeny najmä archivácie dokumentov, alebo boli tam aj ďalšie podstatné novinky pre manažment firiem?

Archivácia

Medzi jednu z podstatných zmien v roku 2018 patrí predĺženie doby archivácie účtovných dokladov na 10 rokov (stav do 31. decembra 2017 bol 5 rokov). Takto sa zosúladí doba archivácie účtovnej závierky ako aj podkladov k jej zostaveniu s dobou archivácie účtovných dokladov. Účtovná jednotka môže (na základe interných predpisov) archivovať účtovné záznamy buď v písomnej forme alebo v elektronickej forme. Doba archivácie na 10 rokov sa bude týkať aj dokladov, ktorým ešte neuplynula 5 ročná doba archivácie.

Zjednodušene sa dá povedať, že účtovné doklady za rok 2012 (a skôr) je potrebné uchovávať do konca roka 2017 a účtovné doklady za rok 2013 (a neskôr), je potrebné archivovať 10 rokov. Platcovia DPH majú a aj doposiaľ mali povinnosť archivovať doklady 10 rokov.

Účtovná jednotka môže archivovať účtovné záznamy v písomnej alebo elektronickej forme. V tejto súvislosti upozorňujeme klientov na to, že ako podnikatelia sú zodpovední za stav účtovných dokladov (hlavne za čitateľnosť dokladov tlačených na termopapieri) počas celej doby povinnej archivácie (počas 10-tich rokov).

Pozn. Archivovanie účtovných dokladov a súvisiacich dokumentov vyžaduje nielen zákon o účtovníctve, pri archivovaní musí účtovná jednotka postupovať aj podľazákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov. Archiváciu rôznych dokumentov upravujú tiež ďalšie zákony, napríklad zákon o DPH, o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení. Ak iný právny predpis ustanovuje dlhšie lehoty archivácie, je potrebné uplatniť túto dlhšiu lehotu.

Pokuta za porušenie povinností pri archivácii môže byť až do výšky 100 tisíc eur. Negatívom tohto opatrenia je, že účtovné jednotky budú musieť vyčleniť väčšiu kapacitu priestorov na uskladňovanie účtovných dokladov.

Osobitne závažné porušenie zákona o účtovníctve

Novela zákona zavádza inštitútu osobitne závažného porušenia zákona o účtovníctve, kde sa za osobitne závažné porušenie zákona bude považovať opakované spáchanie vybraných správnych deliktov. Pôjde o opakované porušenie povinností ak účtovná jednotka neviedla účtovníctvo, nezostavila účtovnú závierku alebo ak účtovná jednotka vykonávala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávala účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovala a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Finančná správa po opakovanom zistení spáchania uvedených správnych deliktov môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia a uloží pokutu do výšky 3 000 000 €. Táto úprava zákona o účtovníctve sa použije na správne delikty spáchané po 31. decembri 2017.

Zatriedenie UJ

Novelou zákona sa zavádza povinnosť účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom zanikajúcej právnej jednotky (pri zrušení bez likvidácie), k rozhodnému dňu opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktoré prevzala od zanikajúcej účtovnej jednotky.

Ak nástupnícka spoločnosť je novo založená spoločnosť, zostáva prístup nezmenený (novovzniknutá účtovná jednotka sa môže rozhodnúť na zaradenie do veľkostnej skupiny účtovných jednotiek).

Zjednodušenie zostavenia výročnej správy

Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, možno údaje z individuálnej výročnej správy a údaje z konsolidovanej výročnej správy spojiť do jednej konsolidovanej výročnej správy. Takto vzniká pre materskú účtovnú jednotku možnosť zostavenia lenkonsolidovanej výročnej správy.

Týmto opatrením dochádza k zjednodušeniu zostavenia výročnej správy, kedy má materská jednotka možnosť zostaviť len konsolidovanú finančnú správcu (odpadá povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu). Pozitívnou novelou je predĺženie lehoty z piatich dní na pätnásť dní, ktorú má účtovná jednotka na uloženie oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky.

Považujem predĺženie doby na 15 dní za ústretový krok. Doba 5 dní bola neprimerane krátka.

Zmena vykazovania položiek individuálnej UZ

Na základe novely došlo k zmene vo vykazovaní položiek individuálnej účtovnej závierky. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a. Stávalo sa, že účtovné jednotky zámerne vykazovali nižšiu sumu majetku resp. nevykazujú žiadny majetok, čím znižujú výšku sankcie alebo priamo znemožňujú uloženie sankcie za porušenie zákona.

Týmto opatrením dochádza k tomu, aby individuálna účtovná závierka nadväzovala na vedené účtovníctvo.

Príplatky za soboty, nedele, sviatky a nočné príplatky (od 1. mája 2018)

Dňa 01. mája 2018 nadobudli účinnosť zmeny Zákonníka práce, prijaté zákonom č. 63/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Na základe tejto novely dochádza k nasledovným zmenám:

A.) Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Na základe ustanovenia § 123 ods. 1 Zákonníka práce „Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.“ Počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 najmenej 30 %.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v noci, bude možné (v kolektívnej zmluve, prípadne pracovnej zmluve) dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia – najmenej vo výške 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, pričom zníženie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu nebude možné dohodnúť u zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu. Počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude v takýchto prípadoch výška mzdového zvýhodnenia najmenej 25 %.

– Nočná práca – stav do 30. apríla 2018

Pracovné zmluvy = 20% minimálnej mzdy

Dohody = 0 (nemá nárok)

– Nočná práca – stav od 1. mája 2018 (§ 123 ZP, § 252m ZP)

Pracovné zmluvy = 30% minimálnej mzdy pri nerizikovej práci (0,8277 €)

Pracovné zmluvy = 35% minimálnej mzdy pri rizikovej práci (0,96565 €)

Pracovné zmluvy = 25% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe* (0,68975 €)

Dohody = 30% minimálnej mzdy pri nerizikovej práci (0,8277 €)

Dohody = 35% minimálnej mzdy pri rizikovej práci (0,96565 €)

Dohody = 25% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe* (0,68975 €)

* – možno dohodnúť nižšiu sadzbu ak sú splnené podmienky podľa § 123 ods. 2 ZP

B.) Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Na základe novely vznikol zamestnancom nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške najmenej 100 % ich priemerného zárobku, oproti doterajším 50 %.

U zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) vznikol za každú hodinu práce vo sviatok nárok na dohodnutú odmenu zvýšenú najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy.

– Práca vo sviatok – stav do 30. apríla 2018

Pracovné zmluvy = 50% priemerného hodinového zárobku

Dohody = 0 (nemá nárok)

– Práca vo sviatok – stav od 1. mája 2018 (§ 122 ods.1 ZP, §223 ods. 2 ZP)

Pracovné zmluvy = 100% priemerného hodinového zárobku

Dohody = 100% minimálnej mzdy (2,759 €)

Novela taktiež stanovila nárok zamestnancov na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a prácu v nedeľu.

Za každú hodinu práce v sobotu vzniká zamestnancovi popri dosiahnutej mzde nárok aj na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 umožňuje zákon poskytnutie mzdového zvýhodnenia vo výške najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu je možné (v kolektívnej zmluve, prípadne pracovnej zmluve) dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, ale najmenej vo výške 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 najmenej 20 %.

Obdobne mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu dosiahlo výšku 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 najmenej 50 %.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu najmenej 90 %, resp. počas prechodného obdobia od 01. mája 2018 do 30. apríla 2019 najmenej 40 %.

Novela umožňuje, aby si zamestnávatelia s vedúcimi zamestnancami v pracovnej zmluve dohodli mzdu vo výške, ktorá by už zohľadnila prácu v sobotu a / alebo nedeľu. V takomto prípade by už vedúcim zamestnancov nevznikol nárok na mzdové zvýhodnenie.

– Práca v sobotu – stav do 30. apríla 2018

Pracovné zmluvy = 0 (nepovinné)

Dohody = 0 (nepovinné)

– Práca v sobotu – stav od 1. mája 2018 (§ 122a ZP)

Pracovné zmluvy = 25% minimálnej mzdy (0,68975 €)

Pracovné zmluvy = 20% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe** (0,5518 €)

Dohody = 25% minimálnej mzdy (0,68975 €)

Dohody = 20% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe** (0,5518 €)

** – možno dohodnúť nižšiu sadzbu ak sú splnené podmienky podľa § 122a ods. 2 ZP

– Práca v nedeľu – stav do 30. apríla 2018

Pracovné zmluvy = 0 (nepovinné)

Dohody = 0 (nepovinné)

– Práca v nedeľu – stav od 1. mája 2018 (§ 122b ZP)

Pracovné zmluvy = 50% minimálnej mzdy (1,3795 €)

Pracovné zmluvy = 40% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe*** (1,1036 €)

Dohody = 50% minimálnej mzdy (1,3795 €)

Dohody = 40% minimálnej mzdy pri dohodnutej nižšej sadzbe*** (1,1036 €)

*** – možno dohodnúť nižšiu sadzbu ak sú splnené podmienky podľa § 122b ods. 2 ZP

Účtovníci sú už pomaly pre PO i FO nevyhnutnosťou – všetci musia komunikovať s finančnou správou elektronicky (FO od 1. júla 2018) a mnohí tieto povinnosti nechávajú na účtovníkov. Ako sa im to darí zvládať a na čo by ste ich radi upozornili?

My, ako účtovná spoločnosť využívame úspešne elektronickú komunikáciu už niekoľko rokov u všetkých platcov DPH, u všetkých, ktorí podávajú daňové priznanie k dani z motorových vozidiel ako aj u všetkých podnikateľov, ktorým spracovávame mzdy. Keďže od 1. júla 2018 vzniká povinnosť elektronickej komunikácie pre všetky FO, ktoré doposiaľ túto povinnosť nemali, už v marci 2018 (pri odovzdávaní DP FO) sme všetkým našim klientom, v rámci komplexnosti nami ponúkaných služieb, dali pripravené komplet doklady na vybavenie si elektronickej komunikácie (Vyplnenú Dohodu…, splnomocnenie a naše ID, na ktoré sa táto elektronická komunikácia naviaže).

Takže všetci naši klienti už majú túto povinnosť za sebou. Uprednostňujeme elektronickú komunikáciu formou Dohody, nakoľko nie je potrebné používať elektronický občiansky preukaz a zdá sa nám, že táto forma je ďaleko spoľahlivejšia, bez výpadkov. Ďalšou veľkou výhodou je, že zaslať elektronický dokument je možné z ktoréhokoľvek počítača bez nutnosti používať elektronický občiansky preukaz a inštalovať čítačku a softvér. Stačí použiť len ID používateľa a heslo.

Dúfam, že táto možnosť registrácie podnikateľských subjektov zostane i naďalej. Nie je mi celkom jasné, z akého dôvodu nie je možné registrovať formou Dohody právnické osoby, nakoľko táto možnosť tu doposiaľ bola a som si istý, že zrušenie obmedzenia pre PO registrovať sa prostredníctvom Dohody by podnikatelia veľmi ocenili. Považoval by som to za pro-klientské opatrenie zo strany finančnej správy.

Podnikateľov by som chcel upozorniť na to, že pokiaľ oznámili odklad daňového priznania do 30. júna 2018 (do 2. júla 2018, nakoľko 30. júna je sobota) a doposiaľ nemajú vybavenú elektronickú komunikáciu aby si ju vybavili čo najskôr, nakoľko ak budú chcieť podať daňové priznanie 2. júla, toto budú môcť podať už len elektronicky.

Veľa podnikateľov si to neuvedomuje a hrozí im sankcia za neskoré podanie daňového priznania, nakoľko aktivácia elektronického prístupu trvá určitý čas. Pokiaľ si nestihnú vybaviť elektronickú komunikáciu, zostáva im možnosť podať odložené daňové priznanie v papierovej forme len do 29. júna podaním na DÚ, alebo do 30. júna na pošte, ktorá má v sobotu otvorené.

Autor: © Miroslav Gandžala

Ďalšie články v blogu