Stravné od 1.7.2019

Na základe Opatrenia č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného sa od 1.7.2019 zvyšujú sumy stravného poskytovaného zamestnancom na pracovnej ceste.

Sumy stravného za zvyšujú následovne:

• pre časové pásmo 5 až 12 hodín sa zvyšuje zo sumy 4,80 eura na sumu 5,10 eura,
• pre časové pásmo 12 až 18 hodín sa zvyšuje zo sumy 7,10 eura na sumu 7,60 eura,
• pre časové pásmo nad 18 hodín sa zvyšuje zo sumy 10,90 eura na sumu 11,60 eura.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Je tiež povinný, prispievať na stravovanie zamestnancov vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je suma 2,81 eura, ktorá je daňovým výdavkom zamestnávateľa. (Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor).

Od súm stravného sa odvíja minimálna hodnota stravného lístka zamestnanca (papierový alebo elektronický), ktorá je vo výške 75 % z výšky stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín (5,10 €)  –  t.j. 75 % z 5,10 € = 3,825 € = 3,83 €.

SZČO a podnikaúce fyzické osoby si od 1.7.2019 môžu do daňovo uznaných nákladov zahrnúť stravné v hodnote 5,10 € za každý odpracovaný deň. (100 % z výšky stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín).

Zhrnutie:

• minimálny príspevok zamestnávateľa = 55 % ceny jedla
• maximálny daňovo uznateľný výdavok zamestnávateľa  = 2,81 €
• hodnota gastrolístka zamestnanca = najmenej 3,83 €
• maximálne daňovo uznateľný výdavok SZČO = 5,10 € / odpracovaný deň

Otázka

Je možné do daňových výdavkov uplatniť sumu 2,81 € (55% zo sumy 5,10 €) aj v tom prípade ak je hodnota stravného lístka len 3,90 €?

Do daňových výdavkov je možné uplatniť sumu 55% z aktuálne platnej sumy stravného (5,10 €) aj napriek tomu, že hodnota stravného lístka nie je v sume 5,10 €. Vo vašom prípade bude daňovým výdavkom zamestnávateľa suma 2,81 € a zamestnancovi sa zrazí suma 1,09*. 

(*platí sa predpokladu, že zamestnávateľ neprispieva na stravné zo SF).

Upozornenie:

Od 1.6.2019 došlo k zmene výšky paušálu za každý kilometer – pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku, uplatní si živnostník alebo zamestnanec výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady (tzv. paušál) za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách vo výške 0,193 €. (Do 1.6.2019 to bolo 0,183 €).

Spätné poskytnutie stravných lístkov

Dosť často sa stretávam s názorom, že veľa zamestnávateľov poskytuje stravné lístky po uplynutí mesiaca s odôvodnením, že “zamestnávateľ nevie, koľko dní zamestnanec v ďalšom mesiaci odpracuje a preto nevie, koľko má zamestnancovi dať stravných lístkov vopred”.

Podľa môjho názoru v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je definované, že daňovo uznané sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Tam je uvedené (§ 152 ods. 2 ZP), že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie prostredníctvom osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u takej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená poskytovať stravovacie služby.

A PRETO – z tohto dôvodu ak zamestnanec nemá k dispozícii stravný lístok, nie je splnená podmienka uvedená v § 152 ods. 2 ZP. A keďže nie je splnená podmienka podľa § 152 ods. 2 ZP, nie je splnená ani podmienka daňovej uznateľnosti príspevku na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Z uvedeného vyplýva, že poskytovanie stravných lístkov po uplynutí mesiaca nie je správne. Argument, že zamestnávateľ nevie, koľko stravných lístkov má poskytnúť určite neobstojí, nakoľko zamestnávateľ má stravné lístky účtovať ako ceniny, z čoho vyplýva, že má sledovať pohyb cenín – (nákup cenín a výdaj cenín).

Pokiaľ v jednom mesiaci vydá viac stravných lístkov, z dôvodu, že zamestnanec čerpal dovolenku alebo nepracoval, v nasledovnom mesiaci vydá zamestnancovi o toľko lístkov menej. U cenín (účet 213) sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do užívania. Stravné lístky (ceniny) odovzdané zamestnancom z dôvodu použitia na vopred stanovený účel, sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom.

Autor: © Miroslav Gandžala

Ďalší článok k téme: Tipy na cestovné a stravné výdavky, ktoré by mal poznať každý podnikateľ a aj jeho účtovník

Daňová evidencia

Registračná karta zamestnanca

Evidencia dochádzky